Ako podporiť a pomôcť v tom, aby sa partneri vo vzťahoch cítili spokojne.dreamstime
StoryEditor

Mediátorka Zuzana Marková o tom, ako vytvárať pozitívne partnerské vzory svojim deťom a prečo je OK žiť "bez papiera"!

19.12.2023, 06:00
Vzťahy

Blížime sa do čias, keď polovica detí bude „nemanželských“? odpoveď aj na túto otázku sme hľadali so Zuzanou Markovou (45), podľa ktorej je oveľa dôležitejšie upriamovať pozornosť na to, v akých vzťahoch žijeme, akú majú kvalitu, a nie formu. Ako podporiť a pomôcť v tom, aby sa partneri vo vzťahoch cítili spokojne. Aby poznali svoje potreby. Aby rozumeli mužskému aj ženskému svetu. Aby vedeli komunikovať a cez seba vytvárali pozitívne vzory partnerského správania svojim deťom.

To, čo bolo kedysi nepredstaviteľné, sa dnes stáva bežnou realitou. Čoraz viac pribúda detí, ktoré sa rodia do nie manželského zväzku. Možno hovoriť o akomsi novodobom fenoméne?

Áno, je to tak. Naozaj štatistiky ukazujú stúpajúci trend počtu detí narodených rodičom, ktorí nie sú manželia. V roku 2000 sa narodilo 18 % detí mimo manželstva a dnes môžeme vidieť až dvojnásobný nárast. Rada by som však dodala, že to, že sa rodí výrazne viac detí mimo manželstva, nevyvodzuje automaticky záver, že ľudia výrazne menej uzatvárajú manželstvo, alebo že deti sa rodia osamelým matkám. Len vstupujú do manželstiev v neskoršom veku ako kedysi a uzavretie manželstva spájajú až s rodičovstvom.

Vieme vôbec zhodnotiť, prečo manželstvo stráca na význame či atraktivite?

Nedovolím si to takto všeobecne povedať. Vrátim sa trochu späť – inštitút manželstva je ľuďmi vytvorený konštrukt. Má dlhú históriu a existuje v rôznych formách a podobách, v rôznych kultúrach a spoločnostiach po celé tisícročia, pričom sa postupne menil a vyvíjal vplyvom náboženských, sociálnych, ekonomických a právnych faktorov. Čiže z tohto pohľadu vnímam inštitút manželstva organicky, nie nemenne. Odzrkadľuje to zmeny politického a sociálneho prostredia, zmeny životného štýlu, hodnotové zmeny, ako aj potreby a očakávania žien a mužov.

Je preto prirodzené, že prechádza určitými obmenami. Ktovie, ako to bude o 100, 200 rokov? Čo je však fajn, je to, že stále veríme v manželstvo a formálnosť manželského zväzku, „papier“ a aj určitý rituál vo forme sobáša vytvára pre mnoho ľudí stabilizačný prvok a dodáva im väčší pocit istoty, záväzku, zodpovednosti, čo má za následok, že manželstvá sú naozaj stabilné formy partnerského spolužitia. Minimálne, čo sa týka jeho trvania. Čo sa však týka kvality zväzku a naplnenia potreby bezpečia, istoty, podpory, stability, či sa to naozaj udeje v manželstve alebo alternatívnom spolužití, to už závisí od vnútorného postoja, zrelosti a zodpovednosti oboch partnerov

Je jedným z dôvodov aj zvyšujúca sa rozvodovosť a s tým prichádzajúce problémy?

Štatistické údaje hovoria niečo iné. A to, že rozvodovosť na Slovensku za ostatné roky klesá.

Môžeme hovoriť aj o tom, že mladým pripadá spolužitie „nadivoko“ oveľa voľnejšie a logicky jednoduchšie... Žiť ako „manželia“, ale bez papiera?

V prvom rade sa mi zdá, že viac sa o spolužití „nadivoko“ hovorí, ako sa naozaj deje. Predsa len sme tradičnejšia krajina v otázkach postoja k formám partnerského spolužitia. A či je život „bez papiera“ jednoduchší? Nemyslím si, že v realite je to tak. Ak partneri nemajú deti, ukončenie vzťahu je jednoduchšie. Ak sú však vo vzťahu deti, tak pri jeho ukončení musia rodičia vyriešiť otázky týkajúce sa starostlivosti o ne a mnohé iné.

Časť z týchto partnerstiev sa končí manželstvom. Partneri ho využívajú určitý čas ako manželstvo „na skúšku“ s väčšou alebo menšou väzbou na budúce manželstvo a po čase svoj vzťah sformalizujú sobášom. A tento typ nie je nijako nový v našej spoločnosti.

Ako je to vnímané spoločnosťou?

V niektorých oblastiach Slovenska sú zakorenené predstavy, že manželstvo je vnímané ako niečo viac, kvalitnejšie a hodnotnejšie ako partnerský zväzok „bez papiera“, ktorému sa dáva menšia váha. Zvykom je tu oženiť sa alebo vydať sa. Ja si to nedovolím tvrdiť. Je to o vnútornom postoji partnerov. Niekto zažíva pocit zodpovednosti, záväzku, trvácnosti, bezpečia v manželstve, pripomína mu ho ten „papier“, rituál sobáša a spoločenský status, a iný ho zažíva práve „bez papiera a záruky“.

Stretla som sa totiž aj s názorom, že mnohí mladí uprednostňujú tento typ vzťahu aj preto, že odmietajú angažovanosť do rodiny toho druhého. Jednoducho, nechcú ďalšie záväzky. Je to naozaj tak?

Možno si psychologicky týmto pre seba vytvárajú ochranu pred partnerovou rodinou. Možno si povedia, že nie sme zobratí, tak sa cítim menej previazaná s partnerovou rodinou. Tam by som sa pýtala, prečo to tak mám? Čomu sa vyhýbam? Čo a prečo mi prekáža na partnerovej rodine? A nebude partnerova rodina mať rovnako vplyv na mňa a náš vzťah, aj keď sa nezoberieme? Odporúčam ísť do pravdivosti voči sebe samému, čo to vo mne otvára a zvedomuje sa. Môže to byť nápomocné. Myslím si však, že tento dôvod je okrajovým až možno zastierajúcim motívom neuzavretia manželstva. Skôr vnímam, že partneri cítia rovnaký citový záväzok voči partnerovej rodine.

Aké sú hlavné obavy alebo bariéry, ktoré môžu páry pociťovať v súvislosti s uzatvorením manželstva?

Môžu mať obavu, aby ich manželstvo nebolo také, aké videli doma u rodičov, strach z neúspechu, zo zlyhania, že manželstvo nevyjde, a strach z rozvodového procesu. Alebo strach zo zmeny a z neistoty, čo nové prinesie manželstvo v oblasti financií, práce, individuálneho osobného života, voľného času. Pre niekoho môže byť bariérou aj tlak rodiny a spoločnosti. 

Tvárime sa, že papier na lásku nepotrebujeme a dokážeme byť šťastní aj bez neho. Čo však status manželstva, naopak, prináša?

Pre mnoho ľudí tiež manželstvo prináša potvrdenie záväzku, zodpovednosti, podpory, stability, istoty, bezpečia, a keď to tak niekto má, je to úplne v poriadku. Sú to prirodzené dôvody na uzavretie manželstva.

Rokmi sa mení nielen partnerský vzťah dvoch ľudí. Menia sa aj priority muža a ženy v ňom a často aj názory na vzťah bez papiera. Koniec koncov, žena, a nielen vtedy, ak sú už vo vzťahu aj deti, potrebuje mať v živote zázemie rodiny a nejaké istoty...

Áno, potrebujeme vo vzťahu zažívať pocit bezpečia, istoty. Pocit, že sme milované. Je to ten ženský princíp, ktorý je v nás prevládajúci. Chceme ho zažívať a dostávať od partnera najmä na emocionálnej úrovni. A niekedy si myslíme, že požiadaním o ruku a vstupom do manželstva to dosiahneme.

Z praxe však môžem povedať, že papier toto bezpečie ani istotu automaticky nedá. Muži totiž často nevedia, čo ženy vo vzťahu potrebujú, a bezpečie a istotu si interpretujú ako zarábanie a prinášanie peňazí do domácnosti. Pritom áno, materiálne bezpečie, istota, zázemie sú tiež dôležité. Ak ich muž vie zabezpečiť. V prípade jeho nižšieho sociálno-ekonomického postavenia je to však otázne, a preto aj ženy radšej zvolia vzťah bez manželstva.

Pravdou však je, že keď chce muž opustiť ženu, ani manželstvo mu v tom nezabráni...

Keď už, tak muži skôr opúšťajú ženy na krátke výlety a vracajú sa ako kocúry domov. Práve ženy sú tie, ktoré opúšťajú manželstvá viac ako muži. Muži vzťahy potrebujú, sú v nich šťastnejší a je o nich a domácnosť postarané. Naopak, dlhodobá osamelosť má negatívny vplyv na ich fyzické a psychické zdravie. Aj z praxe potvrdzujem, že muži ťažko odchádzajú zo vzťahov, hoci sú nefunkčné. Samote sa bránia a nie zriedka žijú „dvojaké životy“. Tam však zohráva rolu aj ďalší faktor – rozpad rodiny vnímajú ako zlyhanie a to si nemôžu vo vzťahu k okoliu dovoliť.

Postupom času do vzťahov prichádzajú deti. Je zásadný rozdiel, či sa rodia do manželských alebo nemanželských vzťahov?

To, aké majú deti detstvo, či zažívajú pocity prijatia, bezpečia, lásky, stability či podpory, závisí od rodičov a ich vzťahu k deťom. Tiež to však závisí aj od vzťahu medzi rodičmi ako partnermi navzájom. A tam ide o kvalitu a stabilitu vzťahu, nie o formu. Ak je rozdiel, tak skôr pre pohľad okolia a spoločensky prevládajúce tendencie vnímania manželských a nemanželských detí.

Ako a v čom ovplyvňuje rozhodnutie rodičov dieťa či deti?

Môže ich ovplyvniť v tom, že vytvorí vzor postoja k uzavretiu alebo neuzavretiu manželstva.

Dávajú im tým takpovediac návod či vzor, ako si sami budú v dospelosti vzťahy vytvárať a uzatvárať?

Áno, môže, ale nemusí to tak byť. Je tam však tendencia k tomu.

Variabilita prostredí, v ktorých deti vyrastajú, teda rastie a Slovensko v tomto nasleduje trend, ktorý udávajú západné krajiny. Vieme teda trochu predvídať, kam smerujeme?

Manželstvá sa možno ešte viac budú uzatvárať až po narodení prvého dieťaťa a ostanú jednodetné. A popri klasickom manželstve sa budú rozširovať aj dnes sa vyskytujúce spolužitia dvoch slobodných ľudí. Taktiež sa začíname stretávať s tzv. mingle vzťahmi. Ich označenie vzniklo zo spojenia anglických slov „married, but single“, čiže „zosobášení, ale slobodní“. Títo ľudia sú v partnerskom vzťahu, milujú sa, dodržiavajú exkluzivitu vzťahu, trávia spolu voľný čas podľa dohody, len nežijú spolu. Každý má svoju nezávislosť, vlastnú domácnosť, vlastné hospodárenie s financiami.

Mingle vzťahy si vyberajú mladí slobodní ľudia, ale aj rozvedení a výnimkou nie sú ani manželia s deťmi. Nemyslím si však, že tie premeny budú v dohľadnom čase nejako výrazné. Budú len doplnkom, prípadne predstupňom klasického manželstva. Ale skôr ako na pozeranie sa do budúcnosti, sledujme a vnímajme, ako sa nám žije v aktuálnych vzťahoch, zväzkoch a ako si pomôcť, aby sa nám žilo spokojnejšie, vnútorne radostnejšie a so vzájomnou úctou a rešpektom. Tým totiž vytvárame deťom pozitívny vzor, dôveru a nádej, že sa to dá.

Zuzana Marková (45)

Mediátorka, vzťahová poradkyňa, špecialistka na lásku, intimitu, sexualitu, ktorej je blízke a prirodzené búrať tabu, bloky, pomáhať ľuďom otvárať sa obyčajnej radosti, vášni a jednoduchosti. A ak sa práve nevenuje mediácii, medituje, vymýšľa zdravé recepty či robí workshopy, ako sa naučiť variť zdravo, rýchlo a chutne.

image

Zuzana Marková

azm

 

 

 

 

 

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
22. máj 2024 19:01