Keď jeden z partnerov nemá vieru a nádej na oživenie vzťahu a nedokáže, nechce, nevládze alebo nenachádza východisko z problémov, do ktorých sa vzťah dostal. Toto je znakom toho, že je už neskoro. Bez viery na oživenie vzťahu nedáva zmysel vzťah oživovať.
Keď partneri nie sú otvorení zmeniť tie svoje názory, zaužívané schémy a vzorce, ktoré tomu druhému ubližujú. Vtedy sa prestane diať vo vzťahu porozumenie a pochopenie. Bez nich nie je možné vzťah liečiť, lebo príčiny kolapsu sú neustále prítomné a znemožňujú záchranu.
Keď sa vo vzájomnej komunikácii odohráva presviedčanie namiesto porozumenia, presadzovanie namiesto synergie a hľadanie výhovoriek, prečo sa niečo nedá namiesto hľadania riešení, je to mŕtvy bod. Bez zdravej a nenásilnej komunikácie nemožno dospieť k úcte, blízkosti, dôvere, spolupráci a motivácii spolu vytvárať vzťah, kde sú šťastní obaja.
Keď jednému z partnerov už na druhom nezáleží, nie je o čo bojovať. Pretože potom už nie je žiadne spoločné „my“. Partnerský zväzok síce môže navonok fungovať, ale nemá rozmer vzťahu, pretože vzťah potrebuje dvoch.
Keď je jednému z páru jedno, že ten druhý je nešťastný a nespokojný, znamená to ľahostajnosť. Toto je jasným znakom toho, že vzťah odumrel. Kde niet emócii, tam niet lásky.
Čo vám o láske zabudli filmy povedať
Láska si vyžaduje pričinenie. V kvalitnom vzťahu venujú obaja partneri pozornosť potrebám toho druhého. Aj keby sa práve jeden z nich na to necítil, ctí si toho druhého natoľko, že mu empaticky vyjadrí podporu a rešpekt. Takýmto úsilím sa vkladá do vzťahu hodnota spolupatričnosti a spolubytia.