Jednou z príčin vzťahového vyhorenia je, ak prvotná vášeň, zamilovanosť a nadšenie zo spolužitia pomaličky vyprchá. Nenápadne sa vkráda všedné každodenné spolužitie. Vzťah sa dostáva do svojich prirodzených koľají a ak v tej fáze partneri zabudnú na rozvíjanie spoločných aktivít a každý hľadí iba na seba, ocitajú sa na začiatku cesty zvanej vyhorenie.
Pokiaľ syndróm vyhorenia partneri ignorujú, respektíve si ho vo vzťahu ani neuvedomia, môže im spôsobiť obrovské psychické, aj fyzické problémy. Neriešenie tohto problému môže každému z nich priniesť úzkosti, depresiu, negativizmus, skľúčenosť, únavu, izolovanosť a osamelosť.
Je to iba o deťoch?
Ak zmyslom života partnerov bola iba výchova detí a naplnenie rodičovskej role hrozí im riziko vyhorenia oveľa viac. V takomto rodinnom usporiadaní partneri zabúdajú na rozvíjanie partnerskej roviny vzťahu. Zabúdajú sa plnohodnotne venovať sebe a svojim záujmom. Na nič iné, okrem svojich detí, nemajú čas. V momente, kedy sa deti osamostatnia, opúšťajú rodičovský dom a partneri zostávajú sami, nastáva problém. Nevedia žiť bez detí, nevedia pokračovať vo vzťahu, nedokážu povedať, čo ich okrem detí ešte spája. Pociťujú prázdno, ale aj s tým sa dá bojovať a vniesť do vzťahu nový vánok.
Odborníci sa zhodujú na týchto desiatich pravidlách ako sa stereotypu vyvarovať:
1. Komunikujte, komunikujte a ešte raz komunikujte. Nenechávajte si pre seba, čo vás trápi. Partner to predsa nemusí vidieť rovnako. Zvoľte správny tón, slová a čas.