Tvoriť pár sme začali až o niekoľko rokov neskôr, keď predošlý vzťah ukončil a ja som zo slepej zamilovanosti k nemu vytriezvela. Napriek niekoľkým červeným kontrolkám v hlave však vo mne opäť vyvolal pocit, že sme si súdení, keď nás život k sebe tak opakovane ťahá.
Prvé mesiace vzťahu boli dokonalé! Boli sme zamilovaní a on bol pozorný natoľko, že by mi zniesol modré z neba. Skrátka, „zbaštila“ som to celé aj s navijakom. Problém nastal v momente, keď som zistila, že tak ako nemal problém flirtovať so mnou popri predošlom vzťahu ,nemal s tým problém ani v našom vzťahu. Postupne mi začalo dochádzať, že takýto je jeho skutočný životný štýl.
To že žijem v toxickom vzťahu, som si uvedomila počas hádok
Hádky pre niečo, čo urobil on, dokázal otočiť proti mne tak, že som sa nakoniec ja ospravedlňovala jemu. Za tie roky vzťahu vo mne dokázal vybudovať pocit, že ako žena za veľa nestojím. Že hľadá inde, lebo ja som nanič. Že je to vlastne moja chyba, pretože mu nedokážem dať to, čo potrebuje. Pretože so mnou sa ťažko žije. Pretože nik iný by so mnou nevydržal, a tak by som mala byť vlastne vďačný za to, že ma trpí. Až následne som si uvedomila, že keby to naozaj bola pravda, tak ma predsa opustí, no nie? To však neurobil, pretože mu náš vzťah vyhovoval presne tak, ako ho celý nastavil. Prečo som nedokázala odísť ja, je asi zjavné – z veľkej časti som tomu celému totiž verila. Že som nanič a že sa nesprávam dosť dobre. Moje sebavedomie bolo pod bodom mrazu a stále som sa všemožne snažila dokázal mu, že si ho zaslúžim. Teraz sa na tej irónii musím smiať. Na tom, že JA som sa snažila zaslúžiť si JEHO.
Celú situáciu som sa snažila riešiť najskôr sama
Moje vedomie aj podvedomie boli však natoľko zdevastované, že som na to nestačila. Vyhľadala som odborníka a bolo to to najlepšie, čo som mohla urobiť! Expartner ma totiž dostal do stavov, keď som si chcela ublížiť. Vypestoval vo mne vieru v to, že som úplne zbytočná, čo sa vo mne ešte viac umocnilo tým, že som nemohla otehotnieť. Po pridružení mojich zdravotných problémov, ktoré som zle znášala, som už expartnerovi zrejme úplne prestala vyhovovať, a tak to ukončil. Na moje šťastie, samozrejme, pretože aj keď na to nie som hrdá, ja by som to v tom čase ukončiť nedokázala.
Náš vzťah trval úctyhodných pár rokov a nezdravé zlozvyky z neho v sebe nosím dodnes. Mám paniku zo záväzkov a prehnane reagujem na čo i len malú výčitku voči mojej osobe. Hneď sa uzatváram a som podráždená. Okrem toho sa bojím prejavovať city, pretože to bolo voči mne zneužívané, a tak mi ľudia často vyčítajú, že som chladná. Niekedy sa preto cítim trochu ako obeť, no napriek tomu túto skúsenosť vnímam ako najväčšiu životnú lekciu a som za ňu vďačná. Len vďaka nej som dnes zdravo sebavedomá a vyrovnaná žena, ktorá si uvedomila, že ak nenájde spôsob, ako milovať samú seba takú, aká je, nebude nikdy šťastná.
Neignorujte svoju intuíciu a blikajúce kontrolky
Ak by som mohla niečo zmeniť, určite by som neignorovala svoji intuíciu, ktorá mi hovorila, že to, čo sa deje, nie je v poriadku. A tiež by som už sama pred sebou nikdy neospravedlňovala niekoho, kto sa mi sám nikdy neospravedlnil. Dnes už viem, že ak vám niekto stále dookola hovorí, že za nič nestojíte, no i tak sa vás drží ako pijavica, tak chyba nie je vo vás. Jednoducho ste natrafili na manipulátora, ktorý s vami hrá jednu odpornú hru.
Ak by som mala ľuďom, ktorí v takomto vzťahu žijú, odovzdať len jedinú radu, určite by som chcela, aby vyhľadali pomoc – psychológa, dobrú kamarátku či kohokoľvek, komu dôverujú. Pomoc a podpora zvonku je veľmi dôležitá. Ak ste sa však čo i len v zlomku môjho príbehu našli, verte, že chyba nie je vo vás. Ste hodné lásky, a ešte akej! Tam vonku je niekto, kto by vás nosil na rukách za to, aké ste, a miloval vás každou bunkou tela. Preto zabojujte a doprajte si šancu žiť inak. Zabojujte za seba, a ak máte deti, tak zabojujte za ne! Deti totiž nie sú slepé, a ak v takomto vzťahu zotrváte, odovzdáte im veľmi nezdravý vzorec správania. A to pre ne určite nechcete, všakže?