Spontánny potrat môže žena prežiť v akejkoľvek fázy tehotenstva, dokonca je celkom obvyklý u prvých tehotenstiev. Často v žene zanechá nepríjemné pocity a podivný pocit smútku kvôli niekomu, kto tento svet ešte nestihol ani navštíviť. Pre tieto ženy môže nasledujúce tehotenstvo vyvolávať obavy, cítia sa previnilo, majú neustáli strach o zdravie vyvíjajúceho sa plodu. Matky, ktoré si prešli rôznymi osudmi a ktoré sa nakoniec dočkali svojich dúhových detí sa teraz čím ďalej tým viac snažia o svoje príbehy a pocity podeliť.
Pocit viny
Jeden z nich rozpráva dula, ktorá pracovala s matkou, ktorej predtým zomrel plod v 39 týždni, teda úplne na konci tehotenstva. Bola z toho na dne a nakoniec posadnutá myšlienkou, že chce byť opäť tehotná. Neustále si merala bazálnu teplotu, počítala plodné dni a podriaďovala nim svoj aj manželov režim. Po ruke mala vždy tehotenský test. Trvalo 13 mesiacov, kým sa jej opäť podarilo otehotnieť. Ale miesto radosti prišli výčitky... „Narazila na stenu strachu a viny. Mala pocit, že šialenou túžbou po ďalšom otehotnení zradila svoju nenarodenú dcéru, pretože tomu venovala väčšiu energiu než smútku. Potom mala výčitky voči svojmu plodu, že sa o neho nestará tak, ako by si zaslúžil,“ opisuje dula Bailey Gaddis pre Babble.com. S klientkou pracovala práve na odbúraní strachu, výčitiek svedomia a spracovania smútku. To sa jej podarilo o 22 mesiacov, keď sa jej po strate narodil syn. „Povedala mi, že svojom srdci bude mať navždy dieru po svojom prvom zomrelom dieťa, ale zároveň táto prázdnota vytvorila miesto na to, aby svojho syna milovala ešte väčšou silou,“ uzatvára príbeh Bailey.
Oblečená do dúhových farieb
Cheryl Lothering s manželom z anglického Leedsu svoju štvorročnú dcéru Bo často obliekajú do dúhových farieb. Majú pocit, že tým spomínajú na všetky predchádzajúce tehotenstvá Cheryl, ktoré neskončili šťastne. Po troch potratoch okolo 11. týždňa sa rozhodli snaženie na chvíľu odložiť a dohodli sa na spoločnej dovolenke. Práve tam sa im podarilo splodiť dcérku. „Bo s radosťou všetkým rozpráva, že je dúhové dieťa. Keď sa niekedy dúha zjaví na oblohe, myslí si, že je tam iba pre ňu,“ dodáva Cheryl.
Potrat nie je neobvyklý
U nás je spontánny alebo zamlknutý potrat stále akési tabu a často o ňom nehovoria ženy ani svojim najbližším. Pri tom tak končí 10-15 percent tehotenstiev, patria sem aj tie, o ktorých vôbec nevieme. Menštruáciu žena dostane o pár dní neskôr, trochu silnejšiu a ani netuší, že bola tehotná.
Ak sa tak stane vo vysokom štádiu tehotenstva, zanechá to na duši ženy doživotné stopy. „Moja mama predo mnou čakala dievčatko, o ktoré prišla v siedmom mesiaci tehotenstva. V dedine na ňu potom všetci ukazovali prstom: to je tá! Všetko, čo by jej pripomínalo deti, musela babka odložiť na povalu, než mama prišla z nemocnice s prázdnou náručou. Mala veľké problémy zastaviť laktáciu. Niesla to ťažko, ale zvládla to. O rok som sa narodila ja, o ďalšie tri brat. O dieťati predo mnou som sa dozvedela až v puberte. Mama na ňu dodnes spomína, v deň, kedy by mala narodeniny, predstavuje si, ako by vyzerala, aké by mala vlasy... Ale určite bolo pre ňu dobré, že na nás po tom nečakala príliš dlho,“ zverila sa so svojim rodinným príbehom prispievateľka na diskusné fórum eMimino.
Úzkostlivosť je potom normálna
Ženy, ktoré niečo podobné zažili, sú po tom na svoje ďalšie deti oveľa úzkostlivejšie. „Stále dohliadam, či je malý dobre oblečený, najedený, niekedy to asi trošku preháňam. Práve preto by som chcela ešte jedno dieťa, aby som sa od syna trochu odpútala,“ píše prispievateľka fóra. To, že ženy majú potrebu o týchto veciach písať, je dôkazom toho, že sa so svojou stratou ťažko vyrovnávajú a práve citlivý rozhovor môže byť ideálny spôsob, ako sa s potratom postupne vyrovnať.
