Čím viac vzťahov sme prežili, tým viac "vieme", čo potrebujeme, čo je základom nášho očakávania, aby to nebolo len romantické, ale aj realistické, s vedomím, kto som ja a koho si prajem do života, píše idnes.cz.
Ako vybrať toho pravého
"Na prvom mieste by sme sa nemali rozhodovať podľa chemickej zamilovanosti, ale je dobré zapojiť aj rozum a zvážiť, čo od života a od partnera očakávame," hovorí párová psychologička Jitka Douchová a dodáva, že na druhej strane to však bez chémie nejde.
"Mám veľa klientov, ktorí si toho pravého" poskladajú z dvoch ". V jednom partnerovi majú istotu: je zodpovedný, bude dobrým rodičom, kamarátom a podporou v zlom čase, máme spoločné záujmy, ale chémia chýba, alebo už vyprchala. S druhým to iskrí tak, že z toho nemôžeme ani spať, také je to silné, ale záruka hodnôt, ktoré do životných istôt potrebujeme, je minimálna, "opisuje prax psychologička.
Aké hodnoty sú potom tie "pravé"?
Čo je pre "záruku" kvalitného vzťahu pre život najdôležitejšie? Každý z nás to má trochu inak, upozorňuje psychologička. Východiskom je podľa nej model partnerského vzťahu rodičov, v ktorom sme žili, ďalej naša predchádzajúca partnerská história a tiež to, ako zrelá je naša osobnosť.
Pravý vzťah sa v tej najvšeobecnejšej rovine pozná podľa toho, či na základe skúseností s partnerom veríte, že vás ten druhý podrží v krízových situáciách. Okrem vedomia opory od druhého k takému zväzku určite patrí intimita, pocit dôvery a sexuálny súlad, kompatibilita, zdieľanie spoločných záujmov a hodnôt.
"Vzťahy veriaceho so zarytým ateistom alebo anarchistami s pravičiarmi, človeka milujúceho zvieratá s niekým, kto ich neznesie, alebo niekoho, kto si želá kopu detí, s tým, kto nikdy žiadne nechce, nemajú dobrú prognózu," uvádza príklady Jitka Douchová.
Podľa nej je dôležité si rozumieť v základných veciach, ku ktorým patrí aj spoločné finančné hospodárenie, názory na výchovu detí, ale aj o miere osobnej slobody každého. "Nie sme len zovretá jednotka v zmysle len my dvaja, ale každý potrebujeme voľne dýchať, mať svoje záujmy, svojich priateľov, tráviť voľný čas s ďalšími ľuďmi. Bohužiaľ veľa ľudí sa uzatvára do vlastného sveta páru. Vzťahu potom zákonite po určitej dobe chýba dynamika, "tvrdí psychologička.
Keď už sme si vybrali
1. Hovorme o spoločnej budúcnosti
Keď už máme vybraté, ako si "zabezpečiť" dlhodobú spokojnosť vo vzťahu? "Tým, že spolu o mnohých veciach týkajúcich sa spoločného života do budúcnosti hovoríme," je presvedčená odborníčka na partnerské vzťahy a radí rozprávať sa napríklad o úskaliach, ktoré môžu prísť: čo, keby sa nám narodilo postihnuté dieťa? Ako sa s tým popasuje? Čo keby jeden z nás mal úraz, ktorý by viedol k invalidite? Vedeli by sme to zvládnuť? Čo keby sa jeden z nás rozhodol pracovať v zahraničí?
2. Rešpekt a úcta
Rešpekt a úctu medzi vami si chráňte ako oko v hlave. Nenechajte si ju skomplikovať napríklad žiarlivosťou.
"V poslednej dobe sa častejšie stretávam u svojich klientov s domácim násilím - nemusí byť len fyzické, psychický terorizmus je oveľa zákernejší, pretože je postupný a neviditeľný. Striedajú sa úžasné zamilované chvíľky s citovým vydieraním a ponižovaním, "varuje Douchová. To všetko a samozrejme mnoho ďalších vecí môže dobrý vzťah len poškodiť.
3. Staroslitvosť o milostný život
Vášnivosť po desiatkach spoločných rokoch je síce sci-fi, ale môžeme ju podporiť zmenami a starostlivosťou o milostný život. "Ak spolu partneri idú niekam bez detí, mali by si to užiť pre seba ako partneri, nie je nijako užitočné stráviť spoločný víkend na wellness rozprávaním o deťoch. Tie by mali byť z rozhovorov vylúčené, pretože sme nielen rodičia, ale aj partneri, "nabáda psychologička.
Keď príde kríza
Vášeň prechádza časom do pokojného vzťahu lásky. Každá životná fáza prináša iné potreby, ako lásku od toho druhého spoznáme. "Zamilovanosť je ako prameň vody. Z neho vzniká potôčik, bystrina. Láska je pokojná voda rieky, kde je cítiť pokoj, pokiaľ nie sú potopy, potopa je však dočasná a môže znamenať krízu vo vzťahu, ktorá by sa mala riešiť, "ponúka Jitka Douchová prirovnanie.
Krízové riešenia bývajú podľa nej veľmi individuálne, ale dôležité je o nich hovoriť, včas si ich všimnúť a konštruktívne riešiť, napríklad s pomocou nestranného špecializovaného psychológa.
Zďaleka nie každá "potopa" odplaví všetko živé. Ak vo vzťahu zostalo to, čo nás spájalo, čo sme na sebe mali radi a čo môžeme spoločne ďalej rozvíjať, je na čom znovu stavať. Nudný stereotyp a nespokojnosť sú úrodnou pôdou pre neveru, preto je tiež nutné vzťah včas prevetrať novými zážitkami.
Sú ale situácie, keď už naozaj povodne odplavili aj posledné sympatie a náklonnosť, kedy by nás jej prúd mohol strhnúť niekam, kde vôbec byť nechceme. V takom prípade je dobré vzťah skončiť. "Takýto krok je namieste, akonáhle sa vo vzťahu u jedného z partnerov prejaví patologická žiarlivosť, lakomstvo za hranicou únosnosti, dlhy, promiskuita, závislosť na alkohole či drogách a gambling - bez ochoty ho liečiť, ďalej razantné rozdiely v názoroch na výchovu detí," uvádza najzložitejšie príklady psychologička Jitka Douchová.