Pod pojmom kreativita si väčšina z nás vybaví najrôznejšie umelecké výtvory ako sú obrazy, sochy alebo hudba. U detí potom často predpokladáme, že sa u nich kreativita rozvíja najmä ručnými prácami - maľovaním, kreslením, modelovaním alebo napríklad vytváraním koláží.
Pracovná a výtvarná výchova u predškolákov a menších školákov ale väčšinou nie je zameraná priamo na rozvoj kreativity, ako skôr na zručnosť a zlepšenie detskej jemnej motoriky. Ak dieťa vystrihuje podľa šablóny a následne podľa nej tiež vyfarbuje a zlepuje trebárs vianočný stromček alebo anjelika, tak sa trénuje hlavne v tom, ako správne počúvať inštrukcie, ako sa sústrediť, ako strihať alebo zaobchádzať s pastelkami či vodovkami, píše idnes.cz.
Orientácia na výsledok nie je pre malé deti vhodná
Odborníčka na ranné vzdelávanie Erika Christakisová označuje tento druh výtvarnej ako orientovaný na výsledok, najdôležitejšie totiž je, aby dieťa niečo prinieslo domov a rodičia si to mohli zavesiť na nástenku alebo na chladničku. Okrem nácviku sústredenia sa a motoriky v takýchto prípadoch vôbec nejde o rozvoj kreativity, pretože dieťa vôbec nedostane priestor na vlastnú fantáziu. Porovnávaním svojho výrobku oproti šablóne navyše môže byť pre malé dieťa frustrujúce, pretože vidí, že je jeho dielo nedokonalé.
Podľa pani Christakisovej by ale u predškolákov mal dôraz byť kladený na samotný umelecký proces, pri ktorom dieťa rozvíja svoju predstavivosť a naozaj sa hrá. Christakisová je autorkou knihy Ako je dôležité byť malý, v ktorej tejto téme vyhradila kapitolu. Medzi rodičmi vyvolala búrlivú debatu a niektorí sa rozhodli od slov postúpiť k činom. Výsledkom je vznik nového druhu výtvarnej, ktorý sa sústredí na proces vzniku umeleckého diela, nie na výslednú podobu, pretože pre predškolské deti je prínosné práve samotné tvorenie.
Namiesto výroby snehuliaka alebo mištičky krok za krokom Christakisová navrhuje ukázať deťom, ako sa s ktorým materiálom dá zaobchádzať.
"Zmyslom je ponúknuť deťom predvídateľnú kognitívnu sekvenciu, ktorú môžu použiť pri stretnutí s čímkoľvek novým. Pozorovať, pýtať sa, objavovať, reflektovať. Opakovať, "opisuje Christakisová pre Science of Us. Deti sa týmto spôsobom podľa nej naučia rešpektovať materiál a nevrhajú sa na neho následne bez rozmyslu, pochopia namiesto toho, že pomocou rôznych materiálov dokážu vytvárať obraz reálnych vecí. Pre predškolákov je to veľký vývojový míľnik. Rodičia potom môžu dávať väčší dôraz na prežitok a proces ako na výsledok - stačí vymeniť otázku "Čo si robil?" Na "Čo si sa nové naučil?"
Nuda nie je vždy na škodu
U starších detí by mal rozvoj kreativity prebiehať podobne - namiesto presných inštrukcií je podľa odborníkov lepšie dať deťom dostatok priestoru a času na neštruktúrovanú hru, pri ktorej majú možnosť zapojiť fantáziu a vyskúšať si vlastné nápady. Deťom skrátka a dobre občas neuškodí, keď sa musia zabaviť samé.
K tomu je samozrejme tiež potrebné mať doma dostatok vhodných materiálov - papierov, pasteliek, voskoviek, vodoviek, temper, štetcov a čohokoľvek ďalšieho, čo deti zaujme. Môžete im schovávať staré časopisy alebo kúsky látok na vystrihnutie a vytváranie koláží, trubičky od toaletného papiera a krabice na zložitejšie konštrukcie. Školské deti by mali mať materiály voľne prístupné a rovnako tak by mali mať vyhradené miesto, kde sa s nimi môžu hrať a urobiť neporiadok, bez toho, aby im za to rodičia vynadali.
"Podporujte deti v tom, aby robili chyby a aby občas tiež zlyhali. Áno, zlyhali, pretože deti, ktoré sa boja zlyhania a odsúdenia brzdia svoj vlastný kreatívny proces. Podeľte sa s nimi o chyby, ktoré ste v poslednej dobe urobili vy, aby deti pochopili, že je v poriadku občas niečo zbabrať. Zasmiať sa svojej vlastnej chybe je vlastnosťou šťastných ľudí, "píše Christina Carterová, sociologička z univerzity v Berkley a odborníčka na šťastie.
Rodičov i učiteľov tiež nabáda k tomu, aby sa snažili vždy nájsť viac než jedno riešenie problému, prípadne aby sa pokúsili k riešeniu s deťmi dostať rôznymi možnými cestami. Práve chuť objavovať nové spôsoby, robiť veci inak ako ostatní (vrátane rodičov a vychovávateľov samotných) a kritické myslenie sú totiž najlepšími predpokladmi kreatívnej osobnosti.