Prečo je pre ľudí také ťažké oslobodiť sa od situácií, ktoré im neprinášajú šťastie? Jednou z najčastejších odpovedí môže byť to, že sa vzťah stane pre človeka zvykom a bojíme sa to vymeniť za samotu. Rovnako môže mať ten, kto je v dvojici nešťastný obavy, že si nenájde lepšieho partnera a nedokáže tak vybudovať silnejší alebo lepší vzťah.
Výskum vedený Samanthou Joel, v spolupráci s University of Utah v Salt Lake City a Western University v Ontáriu v Kanade však naznačuje, že pravda môže byť aj niekde inde. Výsledky publikované v časopise Journal of Personality and Social Psychology totiž priniesli prekvapujúce zistenie. Rozhodnutie človeka zostať v stagnujúcom vzťahu môže prameniť skôr z altruizmu než zo sebectva alebo neistoty.
„Keď ľudia cítia prílišnú oddanosť svojho partnera, je menej pravdepodobné, že iniciujú rozchod. Platí to dokonca aj pre ľudí, ktorí sami neboli skutočne oddaní vzťahu alebo boli osobne s týmto vzťahom nespokojní,“ vysvetľuje Samantha Joel.
Vo všeobecnosti nechceme ublížiť našim partnerom a záleží nám na tom, čo chcú oni.
Voľbu zostať spolu môže ovplyvňovať i strach o deti, financie, priateľov, životný štýl či postavenie v spoločnosti. „Vo svojej praxi vidím klientov, ktorí zotrvávajú vo vzťahoch kvôli obavám z nenájdenia nového partnera. Iní zasa zostávajú, pretože nechcú pripraviť svoje deti o to, aby mali v každodennom živote oboch rodičov,“ hovorí sexuálna terapeutka Sari Cooper.
Podľa slov ďalšej terapeutky Kristen Lilla však zotrvanie v nešťastnom vzťahu nikomu nikdy neprospelo. „Zostávať, pretože nechcete niekomu ublížiť, je sebecké. Druhému partnerovi to v skutočnosti berie slobodu rozhodnúť sa,“ vysvetlila a dodala: „Rozhodnete sa, že váš partner bez vás nebude v poriadku, a tak s ním zo súcitu ostanete.“
Stojí tento „hazard“ za to?
Samantha Joel vo svojom výskume prichádza s tvrdením, ktoré dokazuje, že partner dokáže byť plne oddaný vzťahu aj vtedy, ak v ňom nie je sám spokojný. To nás môže viesť k projektovaniu nádejí do budúcnosti.
Nešťastný partner sa teda môže rozhodnúť dať vzťahu druhú šancu vo viere, že sa mu v určitom momente podarí znovu rozdúchať romantiku. Táto nádej však môže byť neopodstatnená. Nikdy totiž nemôžeme celkom presne odhadnúť vnímanie iných. „Môže sa stať, že osoba preceňuje partnerovu oddanosť a následne aj jeho reakciu na rozchod,“ vysvetľuje Samantha.
Aj keď existuje šanca, že sa vzťah zlepší, napokon môže dôjsť k opaku a život partnerov vyústi do agónie. Odborníci sa tiež pohrávajú s faktom, či sa vôbec oplatí udržiavať vzťah plný pochybností o jeho budúcnosť. Koniec koncov, nik z nás nechce byť skutočne v partnerstve, v ktorom sa jeden z dvojice iba zmieril s aktuálnym stavom.