Fíha, my máme ČAS!
Niekedy po tridsiatke sa stane taká vec, že zo spálne zmiznú batoľatá, prestaneme mať pocit večnej únavy a niekedy medzi tým, ako byt večer stíchne, a treťou hodinou rannou, keď sa jeden z predškolákov začne tisnúť pod našu perinu, máme priestor. Každý deň! Koniec vyčerpaným rýchlovkám, koniec tlmeniu hlasových prejavov. Konečne máte čas aj na predohru, na chichotanie sa, na viac ako jednu polohu, pri ktorej sa v duchu modlíte, aby to už skončilo. Mnohé páry potvrdzujú, že keď deti povyrástli, telesne sa objavili znovu – intenzívnejšie, lepšie, krajšie. Ten čas a ten priestor v nás vyvoláva pohodu, s ktorou dokážeme milovanie precítiť, a keď dostaneme, čo potrebujeme, vieme aj rozdávať... Hlavne už nečítate články typu – buďte jeho sexuálna bohyňa alebo triky, ako ho rozpáliť na celú noc. Už viete, že dôležitá je blízkosť, nepredstieraná vášeň a pocit odovzdania. Nie plieskanie po zadku a podobné srandičky opozerané z filmov.
A teraz ja!
Okolo štyridsiatky sa nám ženám začne vyjasňovať. Vo vzťahoch, v ľuďoch, v hodnotách, v prioritách, vo všetkom. Aj v sexe, veru. Už splašene nezhasíname svetlo, keď nás vidí nahú, neriešime celulitídu, pár kíl navyše ani prsia, ktoré už nie sú také pevné ako kedysi. Bez problémov mu doprajeme pohľad na naše telo pri milovaní počas bieleho dňa. Sme sebavedomé, poznáme sa, život si viac užívame, ako sa v ňom trápime, a to všetko sa odráža v spôsobe nášho milovania. Dokážeme na seba myslieť, dokážeme byť sebecké, vieme požiadať o to, čo sa nám páči. Ak vám do toho nebodaj skočí aj nový partner, nemusíte nič hovoriť. Z celého vášho ja kričí na kilometre fakt, že prežívate najlepšie sexuálne obdobie svojho života. Zaslúžene!