Sklamanie na záver
Prešli ďalšie dva roky a situácia u mňa doma sa zmenila. S mužom nám to prestalo klapať a on si našiel bokovku, do ktorej sa zaľúbil. Požiadala som o rozvod a so zlomeným srdcom som zatúžila po pomste. A aj po objatí. Nechcela som však zháňať niekoho po meste, ani sa začať ozývať bývalým a tak ma napadlo, že s Marekom by to bolo super. Konečne by sme si splnili sen a ja som nepochybovala o tom, že sex s ním bude dobrý. Na to som proste mala nos a chémia medzi nami bola vždy veľmi silná. A ktovie, možno by z toho bol aj vzťah... A tak som sa vybrala do hlavného mesta. Išli sme na večeru, potom na drink. Keď už sme boli pripití, opýtala som sa ho, či by nešiel so mnou do môjho hotela. Veľmi sa potešil a ja som opäť pocítila motýle v bruchu. V izbe sme sa bozkávali a začali sa vyzliekať. Už pri bozkávaní sa mi však niečo nepáčilo. Bol to jeho telesný pach. Nie voňavka, ktorú roky používal a ktorú som mala rada, ale jeho vôňa tela. Bola tak trochu štipľavá a agresívna, pravdupovediac vôbec môjmu nosu nelahodila. To ma trochu brzdilo.
O chvíľu sme už boli úplne nahí a v tom som TO zbadala... jeho prirodzenie bolo malé. Nie priemerné, ale fakt veľmi MALÉ. Ako môže byť na takom veľkom tele niečo tak malé? Ostala som zhrozená, vypliešťala som oči a myslím, že aj on si to všimol, pretože sa mu jeho penis razom svrkol ešte na polovičnú veľkosť, takže ho už sotva bolo vidieť. A to nepreháňam, nikdy mi nezáležalo na veľkosti. Bola som zmätená, mierne šokovaná a Marek to vycítil. Nechcela som, aby sa cítil trápne a tak som ešte chvíľu v posteli šaškovala, ale on už bol tak vystresovaný, že sa nedalo ďalej nič robiť. Ostal totálne zahanbený, obliekol sa, rozlúčil a odišiel. Do rána som oka nezažmúrila.
Stále som mala v nose jeho smrad a pred očami jeho prirodzenie. No bolo mi toto treba? Keby že s ním nevleziem do postele, bol by pre mňa stále ten krásny tajomný princ, moja platonická zidealizovaná láska. Odvtedy si píšeme iba sem tam, povedala by som, že to ide do stratena... Niektoré veci asi treba nechať tak, keď prinášajú radosť tak ako sú a netreba sa ich snažiť meniť na niečo iné, môže prísť obrovské (alebo skôr miniatúrne :o) sklamanie...