To zase bude...
Bol som síce vpustený domov, ale tam po mne neštekol ani pes, vládla tichá domácnosť. Unavene som si sadol k televízoru, vybral mobilný telefón a nostalgicky, azda pre lepšiu náladu, som prezeral fotky zo včerajška. Opatrne som sa obzrel, či nie je manželka nablízku. O necelú minútu dostala Pavla moju esemesku. Stretli sme sa. Chytil som ju jemne okolo pása, pritiahol si ju a pobozkal na ústa. Bol to nezvyk – bozkávať niekoho iného než svoju ženu. Jej pery boli veľmi jemné, akoby nevinné. Radšej som sa rýchlo odtiahol.
Nečakané prekvapenie
Keď som prichádzal domov, bolo opäť zamknuté a kľúčik nebol vytiahnutý. Naštvane som zazvonil. Manželka mi otvorila iba v ľahkej bielej košieľke, ktorá mnoho nezakrývala. Siahala jej tesne pod zadok, dráždila všetky moje zmysly. „Dobrý deň, pán poštár, máte pre mňa nejaký balíček?“ spýtala sa s hranou naivnosťou a niekoľkokrát zažmurkala.
„Áno, madam, jeden tu pre vás mám. Môžem ísť dovnútra, aby sme vybavili všetky formality?“ vyhlásil som nervózne a podával jej kvety. „Ale samozrejme,“ odpovedala koketne, a keď sa otočila a viedla ma do bytu, vyzývavo vrtela zadkom. Potom jej akože spadlo pero priamo predo mňa, kľakla si a pomaly, veľmi pomaly mi rozopla zips na nohaviciach. Pomilovali sme sa rovno na kuchynskej linke. Nikdy sme na podobné huncútske hry neboli, ale keď som si po roku s manželkou o našom vzťahu otvorene prehovoril, sama uznala, že by to občas nejaké spestrenie chcelo. A aj nejaký čas len pre nás dvoch, keď syna postráži svokra a my sa budeme môcť na chvíľu zbaviť každodenného ubíjajúceho stereotypu. Toto bol prvý pokus k oživeniu nášho vzťahu. Vtedy som si po dlhom čase pripadal, že zažívam niečo celkom iné, nové, neopozerané. Pripadal som si ako ozajstný chlap. Tak málo stačilo, aby sa medzi nami znovu rozhorela vášeň, ktorá pod povrchom stále tlela. Keď som oddychoval v obývačke vedľa svojej ženy, na Pavlu som si ani nespomenul. Nebolo to síce ešte celkom to, čo predtým, ale na začiatok nového začiatku to bolo viac než dobré. A o to šlo. Dnes sme spolu už 15 rokov a stále ju milujem. No vyčítam si, že som mal kedysi zajačie úmysly. Neskôr som zistil, že podobné „scenáre“ zažíva mnoho mužov, ktorí majú malé deti, no ja im vždy poviem, aby vydržali a dali vzťahu čas. Nie hneď utekali za inými.