Únik z manželstva
Pred viac ako rokom a pol som spoznala muža, do ktorého som sa zamilovala. Spočiatku sme náš vzťah brali len ako únik z manželstva. Aj on si vraj so ženou príliš nerozumie. Hovoril mi, že mu bola neverná, nakoniec jej to odpustil, pretože nechcel prísť o deti. Ale keď spoznal mňa, zistil, že už s ňou žiť nechce. Vraj nebude lepiť niečo, čo nejde. Tvrdí, že svojej žene už neverí. Kým nemal mňa, snažil sa na jej neveru nemyslieť, ale teraz už chce byť iba so mnou.
Krásne sa to počúva. Ja sa vedľa neho zase cítim dôležitá, on ma počúva, zaujíma sa o mňa, pýta sa, ako som sa mala, na čo myslím, sme schopní sa spolu rozprávať hodiny. Aj sex máme krásny.
Aj napriek tomu, že som s ním zrazu ožila, akoby som sa prebudila z nejakého zlého sna, získala som novú energiu, nedokázala som si predstaviť, že by som sa rozviedla. Kým o tom nezačal sám hovoriť. Asi pred dvoma mesiacmi to nadhodil, že by chcel byť so mnou stále, len my dvaja a naše deti. Síce by ich do starostlivosti určite ťažko dostal, ale aspoň občas by sme mohli byť všetci spolu. To z jeho úst prvýkrát vypadlo slovo "rozvod". V prvom momente som sa zdesila, prišlo mi to také definitívne. Aj keď s manželom už dávno nie som šťastná, stále ho mám rada, je za nami kus spoločného života. Tiež pre syna by to určite bola veľká rana. Snažila som sa ho mierniť, že sa nie je kam ponáhľať, veď je nám spolu dobre. Trávime spolu veľa času, obom sa nám darí z manželstva unikať.
Prakticky zakaždým, keď sme sa videli, hovoril o rozvode a spoločnom živote. A ja som si na tú myšlienku začala pomaly zvykať. Deň po dni som chcela viac jeho a menej svoj doterajší život. Dohodli sme sa, že to urobíme, že svojim partnerom povieme, že máme niekoho iného a chceme s ním žiť. Naplánovali sme to na začiatok leta.
Medzi dvoma mužmi
Lenže u mňa to prasklo oveľa skôr, nejaká dobrá duša nás spolu videla a povedala všetko môjmu mužovi. A ja som nezapierala, priznala som sa ku všetkému, aj k tomu, že sa chcem rozviesť, že plánujem život s niekým iným. Pre môjho muža to bola rana. Presviedčal ma, aby som si to rozmyslela. Povedala som mu, ako som dlho v našom manželstve nešťastná. On sľuboval, že zase bude všetko ako predtým.
Ten večer sme ani nešli spať, diskutovali sme o nás až do rána. Ale už ma nepresvedčil, trvala som na svojom. Ráno som zavolala svojmu priateľovi, že môj muž už všetko vie. Zišli sme sa a od toho dňa to on všetko spochybňuje. Zrazu sa vyhovára, že ešte u nich nedozrel ten správny čas, že by ešte chvíľu počkal. Hneď ma ale ubezpečuje, že sa určite rozvedie, že to žene povie, ale nech ešte chvíľu vydržím.
Už to trvá niekoľko týždňov. Prežívam peklo, manžel o mne nechce už ani len počuť, vraj som ho sklamala. Môj priateľ, ktorého tak milujem, sa však k ničomu nemá a uviazla som presne tam, kde som nechcela - na mŕtvom bode. Sama. Bez chlapa. Bez rodiny. Bez lásky...