Spoveď čitateľky Ľubice (36): Miluje ma, ale správa sa ku mne ako k nule
Ktokoľvek ma pozná, mi hovorí, ako dobre som sa vydala. Vidia náš dom plný muškátov v oknách, dve krásne dievčatká, moje zaguľatené bruško a šťastného muža, ktorý ho hladká s blaženým výrazom na tvári: Konečne syn! Sme ako vystrihnutí z reklamy na plienky. Už desať rokov som doma s deťmi. Aj keď dievčatá sú už dávno školáčky, do práce som sa nevrátila. Nemusela som. Môj muž nás uživí a ja som sa zo začiatku naozaj cítila potrebnejšia pri dcérach ako v laboratóriu nadnárodného farmaceutického korporátu, kde som nastupovala s veľkými plánmi a snami, ako prispejem k objaveniu fakt dôležité lieku. A nakoniec som skončila pri boji s byrokraciou a ambíciami šéfa, ktorého navyše viac zaujímali moje krivky ako schopnosti. Materská bola pre mňa v podstate vyslobodením. Navyše, keď prišli dievčatá rok za sebou na svet, cítila som sa konečne naplnená a priala som si, aby to takto zostalo. Neviem, či som to povedala aj nahlas, ale môj muž to automaticky zobral ako samozrejmosť. Budem doma a hotovo! Lenže podľa toho sa podvedome ku mne začal aj správať…
Byť unavený má právo len on
Ja som vymieňala plienky, krájala mrkvu na kocky a chodila s deťmi na ihrisko, to on riešil miliónové obchody, takže on je ten, čo sa vyzná, jediný, ktorý má právo rozhodovať. Aj za mňa. Navyše, ja som doma, čiže unavený má právo byť len on. Nemám ho zaťažovať prevádzkovými problémami, ktoré by, citujem, „vyriešil každý somár“, keď on má hlavu plnú oveľa dôležitejších vecí, vďaka ktorým ja, opäť citujem, „nemusím nič robiť“. Nie, môj muž nie je necitlivý ignorat, je to chlap, ktorý ma občas nosí aj na rukách, pozve na večeru a nemá problém povedať mi, že ma miluje. Ale tých chvíľ je tak málo… Keď je v strese, čo je, bohužiaľ, väčšinu času, tak ako keby som doma mala iného človeka – otravného nadradeného mizogýna. Nie toho milujúceho partnera, ktorý sa mi dokáže za podobné reči ospravedlniť a sľubovať, že si na to už dá pozor, ale niekoho, kto ako keby si ani nepamätal, že sme sa o tom rozprávali. Naše rozhovory, skrátka, nevedú k ničomu, ale ja netuším, čo by viedlo… Že porodím a po šestonedelí sa vrátim do práce?
Odborníčka radí: Berte manželove slová s nadhľadom
Pyšne sa pochváli tip-top rodinkou v tip-top domácnosti, ale ženu, ktorej za to vďačí, považuje za tú, čo nič nerobí. Môže podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej muž zabudnúť, že to nie je zadarmo?
Pravdepodobne je unavený, plný pracovných otázok, je frustrovaný, cíti zodpovednosť, môže mať prechodné negatívne pocity. Vtedy je zameraný na pracovnú záťaž a riešenie bežných operačných záležitostí doma vníma už ako nadhraničnú záťaž. Spolieha sa na manželku, že ich prevezme ona a ešte mu aj poskytne pohladenie. Neuvedomuje si, že sa zo vzťahu vytráca spolupatričnosť a vzájomnosť. Ľubica sa tak cíti svojím manželom podceňovaná. Preto pomôže rozhovor, ktorý by mu otvoril oči, a spoločne by si dohodli vhodné nezraňujúce pravidlá v komunikácii. Ľubici pomôže tiež to, ak zmení svoje postoje voči manželovým slovám vysloveným v strese. Potom môže brať veci s nadhľadom a humorom. Sebaúcta ženy má iné zdroje, než je manželovo správanie v strese.
Keď muž zabúda, že útulný domov nie je zadarmo…
Čo radia psychológovia?
1. Muži by si mali uvedomiť, že robiť neznamená nielen niečo vytvárať, ale robiť znamená aj niečo udržiavať.
2. Tie ženy, ktoré sa vo vzťahu cítia nedocenené, ponižované či manipulované, by sa o svojich pocitoch mali otvorene pozhovárať s manželom či partnerom.
3. Podľa Johna Gottmana, psychológa na Washingtonskej univerzite, majú muži pomáhajúci svojim nežným polovičkám lepší sex a šťastnejšie manželstvo.
