Rozišli sme sa pred viac rokmi, ako sme spolu boli. Teda on odišiel na krátku stáž za oceán a mňa si so sebou nepribalil. Len mi po dvoch mesiacoch napísal, že dostal šialene dobrú ponuku, takže zostáva, navyše tam pochopil, že nie sme si súdení a asi by nám to nefungovalo. V šestnástich si človek možno trochu poplače a hodí to za hlavu. V tridsiatke, keď čakáte skôr zásnubný prsteň ako rozchod, ste krok od zrútenia. O to viac, že na žiadne moje prečo nikdy neprišla odpoveď. Keď videl, že ho nimi bombardujem, vymazal si ma zo sociálnych sietí a nakoniec si zmenil aj telefónne číslo. A zvyšok zariadil Atlantik. Bolo jasné, že do Ameriky ho naháňať nepôjdem. Bezmocne som prežívala deň za dňom, a to, čo sa stalo, som nechávala čoraz viac za sebou. Začala som nový vzťah, aj keď viac z rozumu ako z lásky. Ale brala som to ako dôsledok veľkého sklamania. Jednoducho, moje srdce už nechcelo riskovať, a tak ako keby si držalo odstup. Hoci môj partner sa do mňa šialene zamiloval a bol schopný mi znášať modré z neba, ja som sa musela celé týždne presviedčať, že lepšieho už nestretnem a nemám pred jeho láskou utekať…
Čo to mužovi a synovi robím?
Vzali sme sa pred rokom a v rukách práve držím naše niekoľkotýždňové dieťa. Teda v jednej, v druhej stískam mobil a prezerám si expriateľov profil na sociálnej sieti. Medzitým sa totiž vrátil domov, ženatý s bývalou spolužiačkou, ktorú po rokoch stretol práve na druhom konci sveta. Možno omylom, možno v presvedčení, že už nie som nebezpečná, si ma pridal medzi internetových priateľov. Za celé mesiace odvtedy sme si nenapísali ani slovo, napriek tomu sa tam stále pozerám a prežívam doslova vzrušenie z očakávania – čo ak sa ozve. Aj keď v podstate nie som sklamaná ani vtedy, keď tam nakoniec nič nenájdem, stačí mi, že môžem sledovať, ako žije a že je opäť blízko. A potom sa pozriem na svoje dieťa a do očí svojho muža a pripadám si bláznivá, hlúpa a nevďačná. Ničia ma výčitky svedomia. Čo im to robím…. No viem, že sa na profil svojho ex aj tak zase vrátim a pri prezeraní jeho fotiek budem mať ničím neodôvodnený pocit, že je opäť súčasťou môjho života. A to aj napriek tomu, že chcem počúvať rozum, uťať to a nevracať sa do minulosti. Nechápem, čo ma núti robiť presný opak, preto si s tým ani neviem poradiť.
Odborníčka radí: Treba to uzavrieť ako slepú ulicu
Má vlastnú rodinu a muža, ktorý ju miluje, napriek tomu sa v myšlienkach vracia k tomu, ktorý jej povedal, že k nej nič necíti. Dá sa podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej vysvetliť prečo?
Príčinou je nečakaný rozchod z rozhodnutia bývalého, dokonca neosobne na diaľku. Rozchod je pre ňu nepochopiteľný, pretože mu nepredchádzali nedorozumenia či konflikty, ktoré postupne smerujú k rozchodu. Vzťah bol preťatý v subjektívne pohodovom stave. Navyše Klára nedostala odpoveď na otázky „prečo“? Vzťah vlastne zostal nedokončený, preto sa k nemu opakovane vracia. Neznamená to, že bývalého ešte miluje a chcela by sa k nemu vrátiť. Hľadá svoju odpoveď na otázku prečo. Zároveň hľadá samu seba. Svoje nerealizované ja. Pomôže, ak toto spracuje ako slepú uličku. Rozlúči sa s ním a pôjde ďalej.
Ako pomôcť srdcu zabudnúť?
1. Tajomstvo každej úspešnej zmeny aj vo vzťahoch je zamerať všetku svoju energiu nie na boj s tým, čo bolo, a už nemá zmysel, ale na budovanie toho, čo bude a zmysel má.
2. Pomôže hrubá čiara, najlepšie aj na sociálnej sieti, jednoducho stále platí staré dobré príslovie – zíde z očí, zíde z mysle.
3. Mozog nám z minulosti po rokoch ponúka len to pekné, preto sa k tomu, čo už také ružové nebolo, vracajte vedome a nedovoľte si skončený vzťah idealizovať.
