S Borisom sme spolu takmer dva roky. Nemôžem povedať, že by som bola so svojím životom vyložene nespokojná. Mám prácu, ktorá ma baví, som zdravá, mám veľa priateľov a po niekoľkých nevydarených vzťahoch som spoznala muža, s ktorým by som chcela zostarnúť.
Boris je starší odo mňa – o niekoľko týždňov bude mať 40 rokov, ale na to nevyzerá. Veľa športuje a to nás aj zblížilo. Zoznámili sme sa pri behaní. Netrvalo dlho a začali sme behať spolu. Zistili sme, že máme veľa spoločných záujmov. Nielenže obaja milujeme pohyb, ale máme rovnaký vkus, aj čo sa týka hudby či kníh. Tiež radi cestujeme a už od začiatku sme si mali čo povedať. Stretávali sme sa prakticky denne, preto mi po čase Boris navrhol, aby som sa k nemu nasťahovala.
Veľa toho nenahovorí
Lenže tak, ako máme veľa spoločného, sme i dosť rozdielni. Napríklad ja som veľmi uvravená, Borisovi som porozprávala všetko o sebe, o predchádzajúcich vzťahoch, zverujem sa mu so svojimi pocitmi, s tým, čo bolo v práci, čo robia moje kamarátky... On je v tomto smere presný opak. Veľa toho o sebe nenahovorí a mne bolo vždy trápne sa vypytovať na jeho bývalé lásky. Dokonca ani nepoznám jeho rodičov, zatiaľ čo on bol u tých mojich už niekoľkokrát. Aj tému manželstva so mnou nechce veľmi rozoberať, vždy sa nejako vykrúti. No náhoda zariadila, že som sa nechtiac dozvedela dôvod.
Kamarátkin prešľap
Naša spoločná kamarátka nás pozvala na svadbu. Sedeli sme za stolom pri známych Borisa – Jane a jej mužovi Danovi. Dobre si s nimi rozumieme, čiže večer bol naozaj príjemný. Jana sa ma medzi rečou spýtala, či aj my s Borisom neplánujeme sobáš. „Zatiaľ nie, nikto ma totiž ešte ani len nepožiadal o ruku. Skôr mám pocit, že sa Borisovi do toho nechce,“ zdôverila som sa jej. „A ty sa mu čuduješ? Po tom, čo mu už jedno manželstvo nevyšlo...“ povedala. Zostala som ako obarená.
Konečne pravda
Jana sa zrejme Borisovi priznala, lebo keď potom prišiel za mnou k stolu, povedal iba, že mi všetko vysvetlí. A tak teraz viem, že sa ženil veľmi mladý, lebo jeho vtedajšia priateľka bola tehotná. „Krátko po svadbe však potratila. Ona bola do mňa veľmi zamilovaná, no z mojej strany išlo skôr o zodpovednosť za dieťa. Boli sme totiž absolútne rozdielni. Týždeň pred rozvodom pojedla tabletky, do nemocnice som ju doviezol v hodine dvanástej. Dodnes si vyčítam, že ju k tomu dohnala nešťastná láska ku mne. Preto som si povedal, že pokiaľ si nebudem istý úprimnými citmi k žene, radšej sa viac neožením.“ Na jednej strane ma mrzelo, že mi Boris tajil pravdu, ale nevidela som to ako dôvod na rozchod. I keď moju dôveru voči nemu to už poznačilo.
Dagmar (33)
