Päť rád, ako prežiť ROZVOD
Darina Szabó (46) je terapeutka, lektorka a koučka. Okrem toho aj úspešná exmanželka, ktorá vychováva dvoch tínedžerov. Tí prevažne „kempujú“ doma s mamou a každý druhý víkend sú u otca. Rozvedená je sedem rokov a toto životné obdobie dnes už hodnotí ako skvelú životnú lekciu.
Vydávala sa z lásky, z jednoizbového bytu sa im s manželom podarilo presunúť do krásneho domu na vidieku pri Bratislave, zariadiť ho, zaobstarať si dve deti a psa. „Šťastní spolu až do smrti“ sa však nekonalo. Teda, šťastní dnes sú. Ale každý zvlášť. „Vydávala som sa z lásky. Možno som tušila, že sa k sebe tak úplne nehodíme a sme odlišní, no manželstvo som brala ako cestu k samostatnosti. Keď som sa rozviedla, myslela som si, že to bola najhoršia vec, ktorá sa mi mohla stať. Ale bolo to presne naopak. Človek si to uvedomí až časom. Príčina nášho rozvodu nie je podstatná. Podstatné je, že rozvod bol správne rozhodnutie,“ konštatuje Darina.
Slušne sa rozviesť je umenie
Samozrejme, ani Darina sa nerozviedla hneď. Po počiatočných problémoch dali vtedy ešte manželia všetkému čas a pracovali na záchrane vzťahu. Nepomohlo to. „Dnes viem, že aj rozvod musí prísť v správnom čase. A ten nastal. Svojho dnes už exmanžela mám veľmi rada a rešpektujem ho. My dvaja sme neboli dobrí jeden pre druhého. Toho, čo nás odlišovalo, bolo viac než toho, čo nás spájalo. Vraj neexistuje zlý partner, ale len zlá kombinácia. Ľudia vám môžu povedať, že ON či ONA urobili chybu, a že vy ste sa pritom tak veľmi snažili. Vždy je to o zodpovednosti oboch partnerov. Či by som si ho vzala za muža, keby som to vtedy vedela? Áno, lebo vďaka tomu manželstvu máme dve deti, ktoré by som nevymenila za nič na svete, a ten vzťah ma veľa naučil. Vďaka tomu dnes viem, čo chcem, ale aj čo nechcem,“ hovorí po siedmich rokoch od rozvodu.
Čo bolo najťažšie?
Zrejme najťažší je okamih, keď sa človek rozhodne, že je koniec. Že sa chce rozviesť naozaj a práve teraz. „Strach nás manipuluje a je ťažké postaviť sa mu. Ja som sa nesmierne bála, že to možno budem ľutovať, neustále ma prenasledovalo ´čo ak´? No potom sa udiali veci, ktoré mi za daných okolností rozhodovanie uľahčili. Brala som to ako znamenie, že teraz je ten správny čas. Vtedy mi pomohli najmä moje deti, dobrí priatelia a rodina. To je veľká časť terapie – naučiť sa prehlbovať iné vzťahy, nesťažovať sa, dokázať sa nabiť energiou a mať silu bojovať ďalej. A potom opäť nájsť sebalásku, starať sa o seba a určiť si hranice. Ako chceme, aby nás rešpektovali druhí, keď nerešpektujeme samých seba? Pochopila som, že šťastie musíme nájsť najskôr v sebe, aby sme dokázali robiť šťastnými ostatných.“
Terapia NPOP
Čo pomáha ísť ďalej, keď má človek zlomené srdce a stratil všetky ideály? „Terapia NPOP! Nájsť, pochopiť, odpustiť a pustiť. Nájsť príčinu, prečo sme si ľudí a veci do života pritiahli, čo nám zrkadlia, pochopiť príčinu. Odpustiť človeku, ktorý nám ublížil, aj sebe samému a PUSTIŤ. Odpustiť a pustiť znamená oslobodiť sa, nezaťažovať sa minulosťou. Neznamená to zabudnúť, len jednoducho ísť naozaj ďalej. Negatívne emócie sú ako reťaze,“ hovorí terapeutka, ktorá dnes so vzťahmi pomáha aj iným. „Mne samej pomohli iní terapeuti, ale aj pohľad iného muža, dnes môjho dobrého priateľa, ktorý je rozvedený a má deti. Dokážem sa na to pozrieť aj inou optikou.“
Ako je to dnes?
Darina dnes už žije sama s deťmi, jej exmanžel je opäť ženatý a má ďalšie dieťa. „Či si rozumieme? Myslím si, že podstatné je skôr to, že sa snažíme vzájomne rešpektovať. To, že partnerský vzťah nevyšiel, neznamená, že nemôžeme byť kamaráti. Vlastne nemusíme byť kamaráti, stačí len odložiť svoje egá, najmä pri výchove detí. Trvalo dlho, kým sme našli spoločnú reč. Naša komunikácia nie je vždy ´harmonická´. Musím však pochváliť svojho exmanžela, ktorý sa v porovnaní s niektorými dnešnými mužmi, čo sa úplne vzdialia svojej rodine alebo bojujú so svojou exmanželkou tak, že ju trestajú cez deti, neplatia alimenty, nesmierne snaží. Je fajn uvedomiť si, že očierňovať svojho expartnera pred deťmi je hlúposť. Každé z nich má niečo z neho aj zo mňa,“ myslí si Darina.
Nie je to však vždy idylka
Predsa len, zrazu sa stanete jediným zodpovedným človekom za všetko, na čo ste predtým boli dvaja. „Aktuálne mám svoju vlastnú kariéru. Pracujem ako lektorka a koučka v obchodnom sektore a pre vyváženie energií učím a vediem kurzy meditácie a iné alternatívne procesy práce so sebou. Pôsobila som aj ako konzultantka pre niektoré televízne programy. Niekedy je práce viac, inokedy menej, takže aj finančne je to náročné. Väčším problémom než financie je fakt, že môj bývalý žije v zahraničí a na celý denný rozvrh okolo detí som od začiatku sama. Som jediným šoférom, manažérom domácnosti, času, rozhodcom, vychovávateľom, kuchárom. Až kým sa naše deti neosamostatnia, o čo sa od začiatku snažím a myslím si, že dnes sú už mimoriadne schopné, na čo som nesmierne hrdá. Dokážu si navariť, nakúpiť, oprať, vedia ma zastúpiť. Či ešte verím na lásku a manželstvo? Určite áno, v tomto som stále naivný a detinský, v romantiku veriaci človek. Myslím si, že každý muž v mojom živote bol v danom okamihu ten pravý.“
Mojich päť rád, ako to prežiť:
1. Rozvod nie je zlyhanie, ale nemá to byť vždy prvé riešenie. Rozvod v správnom čase a pre správne príčiny môže byť pre všetkých účastníkov oslobodzujúci. Nielen pre manželov, ale aj pre deti. Zostať v zlom manželstve pre deti je horšie ako rozvod, lebo to je to, čo im ukazujete, že je „normálne“ a budú si v živote podobné vzory priťahovať.
2. Strach je prirodzený. Urobiť rozhodnutie rozviesť sa je ťažké. Treba však veriť, že to zvládnete, pretože to zvládnete.
3. PRACUJTE na sebe, zamilujte sa do seba, buďte svojím najlepším priateľom a partnerom.
4. Neočierňujte svojho bývalého. Raz, keď sa všetko upokojí, môžete byť partnermi pri výchove detí a aj dobrým príkladom pre ne, ako sa dá všetko v živote vyriešiť.
5. Neukazujme prstom na druhých, pretože verím pravidlu, že keď jedným prstom ukazujeme na druhých, v skutočnosti tromi ukazujeme na seba. A treba si vedieť pripustiť, že chyba je vždy na oboch stranách. Druhých nezmeníme, nemáme nad nimi moc. Jedinú moc, ktorú máme, je moc nad svojimi vlastnými emóciami, reakciami a nad sebou samým.
