shutterstock.com
StoryEditor

Skutočný príbeh našej čitateľky: Nechutne ma oklamal len kvôli tomu, aby som sa s ním vyspala

10.07.2020, 19:40
Vzťahy
Váš letný divoký sex na zadnom sedadle sa môže skončiť poriadnym trapasom... stalo sa to pred pár rokmi aj Eve (30) z Bratislavy...

Bol júnový horúci večer a na druhý deň sa nevstávalo do práce. A tak sme sa s babami dohodli, že pôjdeme von na drink. Nikdy som im nepovedala nie, aj keď sa mi niekedy zrovna nechcelo, ale potajme som dúfala, že si niekoho nájdem. Sama som bola už dosť dlho a túžila som po láske... alebo aspoň letnom romániku, ktorý bude mať trvanie dlhšie ako jednu noc...nestalo sa tak.

Obliekla som si obtiahnuté bledomodré šaty s výstrihom a strieborné sandálky na vysokom podpätku. Tieto farby mi pristanú, lebo som blondínka s modrými očami a tak som po týchto šatoch siahla vždy, keď som chcela niekoho zbaliť. Moje kamarátky Táňa a Silvia boli tiež nezadané a tak sme si skvelo rozumeli. Tiež boli vyobliekané ako na lov, nik by nám neuveril, že nám ide iba o farebný drink na korze. Začali sme v jednom bare na rohu Laurinskej. Každá sme do seba hrkli na začiatok jednu slivovicu, nech je nám po dlhom dni v práci ľahšie. Sledovala som páriky a rodinky, ktoré sa počas horúceho večera ruka v ruke prechádzali po meste a premýšľala, kedy niečo také postretne aj mňa... ťahá mi na tridsať a ešte som sama! Pomaly sa zotmievalo a nám už stúpala hladinka. Nikoho použiteľného okrem dvoch starých chlípnikov, čo nám vzali jeden drink, sme však nenašli a tak sme si povedali, že kašleme na to, proste sa len budeme zabávať. Okolo pol noci, keď už sme mali fakt slušne vypité, sme sa rozhodli ísť na neďalekú diskotéku, ktorá bola známa tým, že do nej chodí veľa cudzincov.

Potácali sme sa pri bare, objednali sme tri Corony a snažili sme sa o niečo, čo malo vyzerať ako zvodný tanec. A zrazu...som ho uvidela! Bol tmavý, krásny, nie príliš vysoký, ale to mne nevadí, keďže sama som malé pivo. Pozeral na mňa tými tmavými očami a usmieval sa tak krásne a bezstarostne... Na sebe mal svetloružovú košeľu s krátkym rukávom, ktorá počerným chlapom tak veľmi pristane... Na prvý pohľad bolo vidieť, že nie je „tunajší“ a ja som po dlhej dobe pocítila povestné motýle v bruchu (alebo aj niekde nižšie). Netrvalo dlho a prihovoril sa mi: „Ciao bella, come stai?“ Toľko som po taliansky rozumela, takže som odpovedala „Super!“ Objednal mi vodku s džúsom, ktorú pil aj on a kecali sme. Bola som prekvapená, že vedel celkom dobre po slovensky, ale to preto, že bol biznismen, ktorý tu obchoduje už dlhé roky. Iskra preskočila, hudba hrala, alkohol šľapal... a tak sme sa začali vášnivo bozkávať. Jedným okom som zahliadla veľavravné pohľady mojich pripitých kamošiek a potom som sa nechala strhnúť vírom túžby. Nemusel ma dlho prehovárať, aby som s ním išla von na neďaleké parkovisko, kde mal zaparkované „služobné“ auto. Značku som si nevšimla a pravdu povediac, ani neviem, ako som sa tam dotackala. A potom sme sa milovali na zadnom sedadle ako stredoškoláci. Bolo to rýchle, tvrdé, špinavé a vášnivé, ale mne sa to páčilo. Potom si vypýtal moje číslo. Ešte raz mi zopakoval taliansky aká som krásna a že mi zajtra zavolá a pôjdeme na večeru do jeho reštaurácie. Zaplatil mi taxík a zamával...

Ráno som sa zobudila, hlava ma bolela, žalúdok sa mi dvíhal. A najmä z pohľadu do zrkadla. Prepadli ma obrovské výčitky. „Pre Boha Eva, čo si to zas vyviedla?“ hovorila som si a hanba ma fackala. Ale v kútiku duše som dúfala, že sa mi môj krásny nápadník ozve, vezme ma na večeru, presťahujem sa do Milána a jedného dňa sa budeme smiať, ako náš vzťah začal... Deň plynul, on sa však neozýval. A neozval sa ani v nedeľu. Mala som zo seba riadnu depku a tak som sa nechala Táňou a Silviou ukecať, že pôjdeme na zmrzlinu do Biskupíc. Tam majú vraj najlepšiu. Išli sme Silviiným autom a ja som im celú cestu omielala, aká som sprostá. A ony sa škodoradostne uškŕňali, potom ma zas utešovali a po pol hodine som im s mojím bedákaním pekne liezla na nervy. To som však netušila, čo ma ešte čaká. Scénka ako zo zlého filmu. Alebo komédie?!

Veru rada pred zmzlinou bola dlhá. A tak sme sa do nej postavili, predstava sladkého osvieženia mi robila dobre. A v tom som začula hlas, ktorý som už predtým niekde počula: „Ciao bella, come stai?,“ povedal počerný zmrzlinár dievčine, ktorá bola na rade. Usmial sa na ňu širokým úsmevom, v ktorom mu chýbal zub! Za nohavice ho ťahal malý tmavý chlapec so sopľom pod nosom a za kasou stála jeho tmavá manželka s tehotenským bruchom, ktorá na neho kričí: "Fero, neoblbuj tú čaju, punčovú náne!" Skoro som odpadla... Môj taliansky biznismen Franco je počerný zmrzlinár Fero z Biskupíc!

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
19. apríl 2024 12:06