Pred jedenástimi rokmi som sa zoznámila s Daliborom. Boli sme spolu sedem rokov, z toho rok sme žili v jeho byte. Rozišli sme sa pred dvomi rokmi a ja som stále od neho citovo závislá. Stále nedokážem za týmto vzťahom urobiť bodku, ukončiť ho vo svojom srdci, aby som si mohla nájsť niekoho iného. S Daliborom mi bolo úžasne. Bol moja spriaznená duša, pravá ruka, najlepší priateľ i milenec. Veľa sme cestovali, zabávali sa, proste užívali si život plnými dúškami.
Nová práca, nová láska
Lenže Dalibor si našiel novú prácu a v nej aj novú známosť. Vôbec nič som netušila, preto, keď mi povedal, že sa chce rozísť, lebo spoznal niekoho iného, to bol pre mňa šok. Samozrejme, nezabudol dodať, že stále budeme veľmi dobrí kamaráti. Kolegyňu Ingušku si k sebe nasťahoval ešte v ten deň, ako som od neho odišla. Prvé mesiace sme boli aspoň v akom-takom kontakte – písomnom i osobnom. No za posledný rok mi pošle správu už iba na Vianoce, prípadne meniny.
Stretnutie po dlhom čase
Dalibor mi neskutočne chýba, až bolestne. Niekoľkokrát som ho prosila, aby sa ku mne vrátil a dal nám ešte šancu, ale dosiahla som iba to, že mi prestal odpovedať na správy a nedvíhal mi ani telefón. Keď som kula plány, ako ho stretnúť, osud sa o to sám postaral. Práve som vychádzala z auta pred nákupným centrom, keď som si všimla, že on zaparkoval hneď vedľa mňa. Bol sám. Srdce sa mi rozbúchalo a do očí nahrnuli slzy. Dalibor to však zjavne cítil inak. S chladným výrazom v tvári mi povedal, že ešte nikdy nebol šťastnejší, lebo s Inguškou čakajú dieťa.
Zišiel z očí, ale nie z mysle
Ranilo ma to. Ani neviem, ako som vtedy prišla domov. O dva dni na to som od Dalibora dostala správu, že ma má stále rád a drží mi palce. Zrejme sa v ňom pohlo svedomie, lebo pri tom osobnom stretnutí nebol práve najmilší. Lenže aj napriek jeho vzťahu či dieťaťu, ktoré už má rok, neprejde deň, aby som na neho nemyslela. Aj som sa snažila odpútať sa od neho a nájsť si partnera, ale vždy sa to skončilo tak, že som ctiteľov porovnávala s Daliborom.
Dôverný e-mail
Pred niekoľkými dňami som opäť mala slabú chvíľku a napísala som mu dôverný a veľmi osobný e-mail. Známa mi totiž povedala, že keď sa mu vyznám zo svojich citov, ako keby som sa vyrozprávala a možno to zaberie. Spomenula som mu všetko – ako sa s rozchodom nedokážem vyrovnať, ako ho stále milujem a ako by som urobila aj nemožné, len aby som mohla byť s ním... Odpoveď mi prišla až o niekoľko dní. Bola stručná a jasná: Ďakujem za úprimné slová, ale ja nechcem meniť nič na živote, ktorý žijem. Veľmi ti prajem, aby ti osud priniesol do cesty tiež také šťastie, ako mám ja.
