Od prvej chvíle bol až starosvetský džentlmen, ktorého mi všetci závideli. Navonok bolo totiž vidieť len to, aký je pozorný a ako sa o mňa stará. „Z neho až sála, ako ťa miluje,“ počúvala som dookola a robilo mi to dobre. Na začiatku vzťahu určite. Keďže som sa vydávala už tehotná, v podstate rovno od oltára som šla na materskú, ktorá sa nakoniec predĺžila na šesť rokov. Náročných, ale príjemných. Bolo to totiž obdobie, keď sme boli ako rodina naozaj strašne veľa spolu, môj muž sa z práce ponáhľal za nami, veľa mi s deťmi pomáhal, všade sme chodili spolu. Sama som si hovorila, aké mám šťastie a bola som doslova uveličená: Pane Bože, ďakujem! Ani mi nenapadlo, že môj návrat do práce to môže tak pokaziť. Doslova ho to rozčuľovalo, ale brala som to tak, že na dobré sa ľahko zvyká, a on si to, že som doma s deťmi nevedel vynachváliť. Takže ma veľmi intenzívne začal presviedčať na tretie dieťa. Nebránila som sa, ale jednoducho to nevyšlo, takže všetko išlo podľa starého plánu. Vraciam sa do roboty. No cítila som, že s blížiacim sa dňom môjho nástupu neprehliadnuteľne znervóznel. Až neskôr som pochopila, že to nebolo pre stratu teplých večerí...
Za galantnosťou sa skrývala kontrola
Začalo sa to vlastne nevinne, čakával ma pred robotou aj s deťmi, ktoré predtým vyzdvihol so škôlky. Spoločne sme potom nakúpili, prípadne sa zastavili na najbližšom detskom ihrisku a vracali sa domov. Postupne som si však začala uvedomovať, že ma takto vlastne chodí kontrolovať. Stačilo, že som nemohla skončiť presne o piatej, ako bol zvyknutý, a začal sa krik a hádky. Najskôr to zahováral netrpezlivými deťmi, ale potom sa preriekol a začal mi vykrikovať kolegov, s ktorými sa tam nechávam zvádzať, a preto nestíham chodiť načas z práce. A vrcholom bolo, keď som musela absolvovať prvú dvojdňovú služobnú cestu. Najskôr sa ma do poslednej chvíle snažil prinútiť zostať doma, pred deťmi rozprával, ako im bude smutno, ako sa o nich nepostará. Vedela som však, že to nie je pravda, bol skvelý otec, takže som normálne odcestovala. Keď sa však ešte v ten večer zjavil pred mojím hotelom na druhom konci republiky s tým, že deti nechal u susedy, lebo sa o mňa bál, pochopila som, že má problém. Teda máme problém. Síce ma desí, ale nemienim ho v tom nechať samého. Je to skvelý chlap, na ktorom mi záleží. Len neviem, čo mám robiť. On totiž nemieni urobiť nič.
Ingrid, U., (31), Šaľa
Odborníčka radí: Žiarlivosť nezdolá láska ani pevná vôľa
Na začiatku vyzeral ako princ na bielom koni a na konci ako drak, ktorý nás chce zožrať. Svojou žiarlivosťou. Máme podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej šancu svoj vzťah zachrániť alebo v takejto situácii treba zachraňovať skôr samu seba?
Chorobná žiarlivosť sa nedá zvládnuť pevnou vôľou ani veľkou láskou, patrí do rúk odborníka. V uvedenom prípade však možno uvažovať skôr o nadmernej emocionálnej závislosti muža od manželky. Takáto závislosť sprevádzaná strachom zo straty partnerky vedie k jej kontrole, potrebe neustáleho kontaktu a k obmedzovaniu sociálnych aktivít mimo vzťahu. Jednotlivé prejavy, ich intenzitu a prepojenie však môže posúdiť len odborník, ktorý následne stanoví diagnózu. Manželka mu môže podať pomocnú ruku, ponúknuť spojenectvo, podporu, ale predovšetkým by mala odmietnuť jeho spôsob lásky ako neprijateľný.
Ako odhaliť žiarlivca?
3 signály, že váš partner má problém:
1. Časté a opakované telefonáty a kontaktovanie, ktoré vám už nie je príjemné.
2. Psychické vydieranie a nebezpečné vety typu: „Vidíš, čo mi robíš? Ty môžeš za to, čo robím!“
3. Tajná kontrola osobných vecí a neopodstatnené hysterické scény.
