Mali by teda rodičia vydržať v manželstve za každú cenu takzvane kvôli deťom? Predstierať, že sa majú radi, aj keď už nemajú?
Ja myslím, že by mali vydržať, než sú deti dospelé. Neodvažujem sa tvrdiť, že je potrebné spoločne žiť do deväťdesiatich rokov. Naozaj neviem, či sa to dá vydržať. Možno áno, možno nie, neviem. Ale pre deti sa to vydržať dá. Do doby, než budú natoľko dospelé, že odídu z domova a založia si ďalšiu rodinu.
Boli skôr ľudia, ktorí sa nerozvádzali, šťastnejší, alebo nešťastnejší než my, ktorí nezhody vo vzťahoch riešime radikálne a rýchlo?
Ja myslím, že boli šťastnejší. Žili vo väčšej istote. Teraz sa z života istoty a jednoznačnosť vytrácajú. To bola tisícročná zásada, že si ľudia pri svadbe povedali, že spolu budú až do smrti. A tak to ctili. Bol to akýsi vyšší zákon, a tak ľudia vedeli, že sa spolu musia nejako vyrovnať, naučiť sa robiť kompromisy, aby tú zásadu dodržali. Oni proste vydržali, pretože im záležalo na tom, aby vydržali. Robili spoločne všetko pre to, aby naplnili ten sľub, zvyk.
Ale mal by život spočívať v snahe naplniť nejaký prastarý zvyk? Nie sú mnohí po rozvode spokojnejší?
Nie sú. Chýba im totiž ponaučenie. Nevedia, že v živote je podstatné vedieť sa dohodnúť a problémy vyriešiť. A nevedia to ani ich deti, pretože nedostali vzor.
MUŽI AKO BEZCENNÍ SLUHOVIA
Pred časom ste vyslovili názor, že muži degenerujú. Zastavilo sa to, alebo to pokračuje?
Často sa hovorí o hyperaktívnych deťoch. Rodičia s nimi chodia po lekároch, tí sa u nich snažia objaviť neurologické poruchy. Ale to sú proste deti súčasného životného štýlu. Na osem hyperaktívnych chlapcov pripadá jedno hyperaktívne dievča. Takmer vždy ide o prípady, kedy v rodine chýba otec alebo tam nemá autoritu. Akí iní majú tí chlapci byť než zdegenerovaní, keď sú často vychovávaní matkou, otca vidia raz za čas a od matky počujú, aký je ten otec nemožný?
Veľa mladých mužov sa teraz zaujíma o deti a chod rodiny oveľa viac, než to bolo bežné u generácie ich otcov, nie?
Áno, to je ohromné, až dojemné. Oni dokonca v tej spolupráci muža a ženy získavajú prevahu. Lenže hlavnú úlohu v starostlivosti o dieťa má mať žena. Veď to začína už pri dojčení.
No, ja myslím, že mnohí dnešní muži, ktorí zásobujú sociálne siete fotkami, na ktorých hrdo pózujú so svojimi potomkami, by aj radi kojili, keby mohli.
Áno. Ale majú pomáhať, zaujímať sa o vývoj dieťaťa, ale stále majú byť tou hlavou rodiny. Nie bezcenní sluhovia snažiaci sa zo všetkých síl, aby hlavou rodiny bolo dieťa.
Patrí muž k pôrodu?
Môže tam byť, ak to vydrží. Záležať by to ale malo na žene, či ho tam chce. To je podstatné. Muž by tam nemal byť len preto, že teraz je normou, že tam chodia. Ale ja som pre. Tá skúsenosť je pre nich dobrá. Oni tam vidia zázrak. Obvykle sú z neho úplne mimo. Žena u nich stúpne, je pre nich naraz kráľovná. A tak to má byť. A sme zase pri tom. Žena má byť pre muža kráľovnou a on má byť pre ňu hlavou rodiny. Ktorú ona nenápadne ovláda svojou tajomnou silou. Vieme, že? Ale nechajme to, nemusíme prezrádzať všetko.
Kam ten svet speje, pani doktorka? Vidíte v budúcnosti niečo dobré, alebo všetko len biedne ?
To, čo sa dialo v Nemecku, došlo do Čiech a práve to tu vrcholí. Tam je súčasná generácia detí absolútne príšerná, učitelia sú z nich úplne vyhorení. Oproti tomu sú naše deti ešte úžasné. Takže ja by som, kým mám ešte silu, o tom všetkom chcela hovoriť. Aby som prispela k tomu, že tu takáto situácia nenastane. Aby si mládež uvedomila, čo sa deje, a stala sa z nej generácia, ktorá prinesie určitú obrodu. Tak buďme optimisti.
