Keď som spoznala Igora, práve som nastupovala po vysokej škole do práce. Stretli sme sa v lete na festivale a odvtedy sme sa od seba nepohli. Doslova ma nosil na rukách. Kupoval mi darčeky, kvety, sladkosti, chodili sme na prechádzky i romantické večere. Lenže hneď, ako som nastúpila do zamestnania, začal sa náš idylický vzťah kaziť. Nemala som už toľko času sa mu venovať, odkladala som naše stretnutia a Igor bol z toho čoraz viac nervózny. Keď som mu raz nezdvíhala mobil, lebo som doma zaspala, našla som si takúto esemesku: „Ak si to práve s niekým rozdávaš a mne klameš, neželaj si ma!“
Láska sa zmenila na otroctvo
Správy mi začal posielať aj do práce a čoraz častejšie. Stále sa vypytoval, s kým som, čo práve robím a či ho milujem. Lenže mňa to už začalo obťažovať. Preto som ho na najbližšom stretnutí poprosila, aby s tým prestal. „Či prestanem, záleží iba na tebe. Vieš dobre, čo chcem – aby si sa mi venovala. Ubližuje mi už len pomyslenie, že sa počas dňa dívaš v práci na iných mužov. Ja chcem byť najdôležitejší v tvojom živote, prečo to stále nechápeš?“ hovoril si svoje. V hlave mi vtedy začali blikať kontrolky. Naša láska sa postupne pre mňa zmenila na otroctvo. Snažila som sa s Igorom tráviť takmer všetok voľný čas. Nemala som priestor na záľuby ani kamarátky. Keď mi raz vyrobil v reštaurácii scénu po tom, ako som sa pristavila pri neďaleko sediacom kolegovi a chvíľu som sa s ním rozprávala, povedala som si, že stačilo.
Radikálne rozhodnutia
Navrhla som mu, aby sme si dali na čas pauzu. Myslela som si, že sa uvedomí, ale bolo to ešte horšie. Nielenže mi začal vyvolávať z rôznych neznámych čísel, ale všimla som si, že ma sleduje! Prišla som na to po tom, čo už niekoľkokrát za sebou presne vedel, kde sa práve nachádzam. Našťastie, nebolo to denne, ale aj tak som začala byť z jeho správania zúfalá a vyžalovala som sa kolegyni Eve. „Čo najskôr si zmeň mobilné číslo a presťahuj sa do iného podnájmu – napríklad dočasne aj ku mne. Ale urob to všetko tak, aby si sa neprezradila. Ak ani to nepomôže, zostáva už len obrátiť sa na políciu,“ poradila mi. Igor kolegyňu Evu nepoznal a ani nevedel, kde býva. Preto ja som hneď na druhý deň po práci rôznymi cestičkami išla do jej bytu a ona zasa zariadila presun mojich vecí. Mobilné číslo som si tiež zmenila. Situáciu som pre istotu vysvetlila aj šéfovi – navrhol mi, aby som robila minimálne mesiac z domu s tým, že na recepcii povedal, aby komukoľvek, kto sa bude na mňa pýtať, oznámili, že vo firme už nepracujem. Našťastie to zabralo – dokonca som si po čase našla nového priateľa, ktorý je Igorov presný opak a konečne si užívam lásku, po akej som túžila.
