Je to tak, časopisy a články na internete nám radia – kúp si podväzky, choďte spolu do sex shopu alebo si pustite porno... Nie je to však také jednoduché, a keď ste to nerobili celý život, asi by ste si pripadali čudne, niečo také vášmu starému odrazu po X rokoch navrhnúť. Keď spolu vychováte nejaké to dieťa, videl vás už nespočetne veľakrát chorú, vyhádzanú, občas zanedbanú, či dokonca rodiacu – asi ťažko sa prepnete do pózy neodolateľnej sexbomby, ktorej nebehá po rozume nič iné, iba kde a ako ho pretiahnuť. A ruku na srdce, ani on už nie je to, čo býval, jeho telo ochabuje, zuby žltnú a prdí viac ako váš pes. Po celom dni ste väčšinou obaja takí uštvaní, že na sex nemáte ani pomyslenie. Ani keď deti zaspia. Ak aj máte sex, tak je to väčšinou desaťminútové „bum bum“ bez predohry, pri ktorom sa nebozkávate, prípadne na seba ani nepozriete (lebo si predstavujete niekoho iného alebo je vám trápne pozerať sa na to, ako ten váš truľo vzdychá a snaží sa vyzerať sexi). Je v tomto stave ešte vôbec možné mať dobrý sex? Teda, mať ho s ním – vaším mužom?
Ako je to inde?
Ak sa opýtate zadanej kamošky, ako často spí so svojím mužom (aby ste si vydýchli, že nie ste iba vy na tom tak zle), väčšinou neodpovie pravdu, na to nikdy nezabúdajte. Ľudia majú v takýchto veciach tendenciu klamať a zveličovať, pravdu povedia, keď sa už s konkrétnym partnerom rozchádzajú. Vtedy z priateľky pri víne neraz vypadne: „Ten chudák so mnou spal tak nanajvýš raz za mesiac...“ Znamená to, že sme nespokojní? Že by sme toho sexu chceli mať viac? Alebo je to len tlak médií (všade samý sex), že v nás vyvoláva pocit viny a hanby, ak sex máme iba raz za čas? Znamená to automaticky, že náš vzťah je na tom už zle, alebo je to len prirodzený posun? Ono je to naozaj tak, že po pár rokoch intenzita stykov rapídne klesne v každom manželstve. Ide len o to, ako to prijmete a čo od života čakáte. Či chcete na smrteľnej posteli spomínať na kopy milencov, divokého sexu a románikov, alebo na pokojný rodinný život s milovaným partnerom. Ani jedno, ani druhé nie je zlé, je to iba na vás. Oboje naraz však mať nemôžete.
Opýtali sme sa známeho sexuológa Jozefa Dúbravického z UROCENTRA BRATISLAVA, ako to vidí on.
Je asi úplne bežný jav, že po istom čase manželia – milenci prestávajú po sebe túžiť a frekvencia stykov klesá, však? Prečo je to tak? Deje sa to na oboch poliach (žena/muž) rovnako?
Je to veľmi komplikované, ale hlavne vysoko individuálne. Bežne v praxi mám v ambulancii pacientov, ktorí sú mladí a pre školu, prácu, náboženské dôvody, priestorové obmedzenia a iné majú frekvenciu stykov sporadicky a partneri po 10 – 20 rokoch manželstva/partnerstva po tom, čo im odrastú deti a majú viac času, začnú sa venovať jeden druhému denne aj niekoľkokrát. Povedal by som, že to nemusí byť priamy následok poklesu túžby, ale skôr nadmernej pracovnej, rodinnej alebo osobnej vyťaženosti. Tiež mnohí ľudia s vekom majú nadváhu a s tým je prirodzene spojená menšia psychická, fyzická, ale aj intímna aktivita. Mám mnoho pacientov, ktorým som dohovoril, aby schudli. Len čo zhodili iba 5 – 10 kg, ožili. Klesol im tlak krvi, znížil sa počet liekov, ožili psychicky, fyzicky aj intímne. Tiež si musíme uvedomiť, že úspešný a radostný sexuálny styk je samostimulantom na ďalší styk.
Zastávate názor, že človek nie je monogamná bytosť? Je podľa vás úplne mimo, že sa ženíme a vydávame, a tým sa tlačíme do toho, aby sme mali jedného sexuálneho partnera? Prečo potom cítime takú veľkú krivdu, ak nám je niekto neverný?
Nejde o to, čo zastávam ja, to nie je dôležité, dôležité je, aká je spoločenská nálada, ale hlavne tolerancia. Je to veľmi ťažké. Závisí to od vzorov v rodine, okolí, meste, štáte, alebo náboženskej orientácie. Monogamia je veľmi dobrá myšlienka. Slúži najmä na ochranu rodiny, ale aj zo zdravotného hľadiska ako prevencia prenosu sexuálnych ochorení. O tom, či je človek monogamná bytosť, by sa dali viesť nekonečné diskusie zástancov a odporcov. Faktom zostáva, či chceme alebo nie, že sme ovládaní hormónmi (grécke slovo hormon – poháňaj). A podľa toho často aj konáme, v rámci zachovania jedinca a druhu. Celá história ľudstva je sprevádzaná (podľa náboženstva) o povinnom taxatívnom monogamnom orientovaní (vynímajúc moslimov, mormónov atď.). Aká je realita? V súčasnosti sa viac ako polovica detí rodí mimo manželstva, vzťahy sú iba na určitý čas. Svadba a manželstvo je krásna vec, ale zároveň pre niekoho môže byť obmedzujúca. Pocit krivdy súvisí skôr s tým, že v hormonálnom opojení si pri svadbe sľubujeme vernosť až po hrob. Často je to porušené. Je to skôr sklamanie z oklamania.
Dá sa v dlhoročnom vzťahu (10, 20 rokov) ešte vôbec mať naozaj dobrý sex? Čo by ste odporučili na udržanie túžby, znovuzapálenie plamienkov?
Určite áno, dokonca mnoho partnerov má kvalitnejší. Nemusia sa skrývať, obmedzovať, neboja sa neželaného tehotenstva, deti majú odrastené a môžu mať viac času pre seba. Teda pokiaľ osobný a intímny život nevymenili za pracovný, kamarátsky, hoby a iné.
Čo ak túžim po dobrom sexe, ale nie so svojím partnerom? Treba to podľa vás v rámci zachovania rodiny atď. vytesniť zo svojej hlavy, alebo si povedať, že žijeme len raz, a nájsť si milenca? Môže podľa vás takáto nevera prinavrátiť chuť na pôvodného partnera?
V urologickej a andrologickej ambulancii mám denne prípady mužov, ktorí sa mi zdôveria, že milujú svoju partnerku, ale občas (každý je iný) majú nerealizovanú alebo realizovateľnú potrebu/túžbu skúsiť niečo iné. A potom sa veľmi radi vrátia k svojej stálej partnerke. Čo sa týka žien, je to tabuizovaná téma, o ktorej ženy nerady hovoria z pochopiteľných dôvodov. V spoločnosti je tolerované, ak muž má aj iný vzťah. Ak sa to stane žene, je odsudzovaná a pomenovaná pejoratívne. Pritom si dovolím tvrdiť, že mnoho žien má sem-tam (ako sa mi zdôverili mnohé klientky) „one night stand“ (lásku na jednu noc). A tiež sa potom veľmi rady vrátia k svojmu stálemu partnerovi. Dovolím si prejaviť osobný názor podložený na základe 20-ročných skúseností z praxe, že tak ako muži mali, majú a budú mať od 1 do XY partneriek postupne za život, to isté sa deje aj u žien. Ak by to tak nebolo, bolo by na svete niekoľko násobne viac žien (čo nie je pravda).
Ako vyzerá realita v slovenských posteliach v dlhodobých vzťahoch?
Realita je taká ako inde. Avšak mimoriadne pokrytecká. Zo spoločenských, z náboženských a iných dôvodov pokrytecky prezentujeme stabilitu, ale celý život je pretkaný krátkodobými či dlhodobými turbulenciami.