Sú dni, kedy si pripadám v poriadku a dni, kedy sa na seba hanbím pozrieť. Prekáža mi môj nos, padnuté viečka, ale aj vráska na čele, ktorá sa možno vytvorila z môjho každodenného trápenia pri pozeraní sa do zrkadla.
Môj problém začal v puberte, kedy som sa prirodzene začala porovnávať so svojimi spolužiačkami. Na rozdiel od nich som vyzerala ako chlapec - až na fakt, že sa mi na tvári každodenne robili nové vyrážky. Aj keď tie vekom zmizli, pocit, že ostatné ženy vyzerajú lepšie než ja, ostal. ,,Príliš to preháňaš, vôbec to tak nie je,'' hovorí mi na pravidelnej báze priateľka, ktorá mi je už ako sestra. Viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť a tiež, že by mi neklamala. Jednoducho sa však vidím v inom svetle.
Mám milujúceho priateľa, dobrú prácu, rodinu, no aj tak si nepripadám dosť dobrá. Keď je moja myseľ v triezvom stave, uvedomujem si, že moju myseľ zatemňujú len moje pocity. Takto racionálne však neviem rozmýšľať, keď vidím perfektne nastajlované ženy, influencerky s bielym úsmevom a perfektnou postavou, ženu s dokonalo zladeným outfitom, úspešnú riaditeľku v banke, ktorú stretnem popritom, ako si idem vybaviť sporiaci účet a dookola a dookola...Mám pocit, že na tento dokonalý svet jednoducho nestačím.
Často krát rozmýšľam nad tým, čo tento pocit spustilo. Môj psychológ vraví, že je to niečo, čím si musí prejsť každá žena a že to v podstate nikdy nezmizne. Teda pokiaľ budeme súčasťou spoločnosti. Tá totiž aj napriek tomu, že snaží poukázať na nedokonalosť a prirodzenosť, vytvára akési ideály. Všetci máme ten svoj ideál krásy no čo robiť, ak vy sama nie ste tým svojim?
Rada by som odovzdala múdry odkaz, ktorý pomôže žene, ktorá sa cíti podobne. Nie len tak povrchovo, keď má zlý deň. Ale tak ako ja, keď ide do obchodu a namiesto potravín skúma ženu, ktorá si berie banány. Jej upravené vlasy, výrazné oči, plné pery - presne to, čo som ja nikdy nemala... a potom prejdem o pár regálov ďalej a všimnem si výrazné lícne kosti na mladej študentke.Tak to pokračuje až do momentu kým si neuvedomím, že nerešpektujem samú seba.
Všetci mi radia, že sa mám prijať taká, aká som. Nikto mi však nedal žiaden návod, a tak skúšam rôzne spôsoby. O tom to presne je. Nikde nedostanete presnú odpoveď na to, ako svoj problém vyriešiť, nech sa už týka čohokoľvek. Veď aj obyčajná chrípka sa dá liečiť desiatkami spôsobov.
Mne pomáha dobrý mejkap či príležitosť pekne sa obliecť. To sa však nedá každodenne. Pomáhajú aj komplimenty, no tým po čase, my, ženy, ktoré sa nemiluje, prestaneme veriť. Nech to znie akokoľvek kruto, ostáva mi asi len veriť, že aj ostatné ženy sa z času na čas neakceptujú a že v tom nie som sama. Vraj sa aj Angelina Jolie nepovažuje za peknú.. a predsa sa radí medzi tie najkrajšie ženy na svete.
