Približne pred troma rokmi som na neho natrafila. Muž, ktorý mi bol úplne podobný, no zároveň tak rozdielny, vo mne vzbudil pocity, aké sa nepodarilo nikomu. Vysoký, dobre vyzerajúci chlap mi bol tak blízky, že som akosi cítila, že je to ten pravý. Nebola to moja prvá ani posledná láska a tak viem, že toto človek necíti pri každom človeku.
Po takmer roku však nastalo niečo, čo som nečakala. Môj vzťah, ktorý síce nebol nikdy ideálny, sa rozpadol a on ma už nechcel vidieť. S odstupom času si uvedomujem, že nebol dostatočne chápavý a aj to, že som sa ja nezachovala stále najlepšie, ako som vedela. Náš problém bol v komunikácii. Nemyslite si, že som sa z neho nedostala. Pokúšala som sa a dokonca si myslím, že po tom, ako som zbadala, že je opäť vo vzťahu, sa mi s touto skutočnosťou podarilo vyrovnať. Pomáhal mi pritom najmä fakt, že som sa odsťahovala do hlavného mesta.
Spoznala som ďalšieho muža menom Ján, ktorý by mi zniesol aj modré z neba. Ľúbila som ho a nikdy som ho so svojím expartnerom neporovnávala. Vedela som si s ním predstaviť budúcnosť. Nenapĺňal ma však láskou a tou krásnou zamilovanou nervozitou, ako môj bývalý.
S Jánom sme sa však už po niekoľkých týždňoch rozišli. Nie v zlom, ale ako priatelia. Paradoxne bol on ten, ktorý inicioval rozchod, jeho snom bolo totiž odísť na doktorandské štúdium do Nórska, kde práve získal štipendium. Aj keď si priatelia v jeho veku už zakladali rodiny, on mal čas. Nikdy som mu to nevyčítala, možno preto sme sa rozišli v priateľskom duchu. Z času na čas si však zavoláme a napíšeme, nakoľko veríme tomu, že nás osud spojil z nejakého dôvodu.
Môj život sa však dostal do nečakanej zápletky - môj expriateľ, ktorý si vytvoril zázemie viac, než 100 kilometrov odo mňa, sa zrazu musel kvôli práci prisťahovať neďaleko. So svojou priateľkou sa totiž údajne rozišiel, nakoľko s ním nechcela žiť na opačnej strane Slovenska. Nevedela som ako reagovať. Na jednej strane som sa tešila, pretože som verila, že to osud nejako zariadil. Na druhej strane som však začala byť plná obáv z toho, ako to bude tentokrát vyzerať. Napriek tomu, že sme rozídení už dlhší čas, cítim, že mi nie je ľahostajní a to, že by bol opäť s niekým iným, by ma zabolelo.
Po pohári vína som sa rozhodla, že mu teda napíšem. A napísala som, či je tu... naše stretnutie ma buď urobí veľmi šťastnou, alebo naopak veľmi smutnou. Uvidíme.
