Na úvod trochu štatistiky. Detí v rodinách ubúda. Na jednu ženu na Slovensku pripadá asi jeden a pol dieťaťa. Mladí ľudia chcú maximálne dve deti, no niekedy ich nestihnú mať, lebo rodičovstvo posúvajú na neskôr. Preto je asi úplne normálne, že sa za rodinami s viacerými deťmi zvedavo otáčame. A sme zvedaví, ako to zvládajú. Ekonomicky, logisticky a v neposlednej miere aj s energiou?
Jozef a Majka Gburikovci, 6 detí, Rozhanovce
Ako u vás, pri šiestich deťoch, vyzerajú Vianoce?
Majka: Na Vianoce sa v našej rodine pripravujeme už počas adventu – modlitbou pri adventnom venci či vzbudením si dobrých úmyslov, ktoré prinášame ako symbolický dar pre narodeného Ježiška. Keďže manžel pracuje na zmeny, priebeh Vianoc je u nás každý rok „dobrodružný“... niekedy máme namiesto Štedrej večere Štedrý obed alebo neskorú večeru. Tento čas prežívame takmer vždy s Dodkovými rodičmi.
Jozef: Majuška zaviedla pekný zvyk, že sa po večeri stretávame spolu s jej súrodencami u svokrovcov a trávime čas ako rodina. Vianoce sú pre nás časom, keď sme stále spolu – deň pred Štedrým dňom spolu s deťmi pečieme koláče a zdobíme perníčky, spolu zdobíme stromček a pozeráme rozprávky, spolu večeriame a modlíme sa, spolu sa tešíme z darčekov. Keďže sú niektoré deti ešte malé, na polnočnú svätú omšu sa striedame a berieme staršie deti. Ostatné sviatočné dni ideme do kostola všetci spolu, deti nás vždy potešia, keď sa zapoja do príprav jasličkovej pobožnosti, ktorá je u nás vo farnosti na 1. sviatok vianočný. Počas celých sviatkov sa snažíme byť so všetkými príbuznými a najbližšími priateľmi aspoň na krátku chvíľku.
Ako nakupujete pre šesť detí darčeky?
Majka: Okrem našich šiestich deti máme aj štyri krstniatka, tak sa na vhodných darčekoch väčšinou dohodneme spolu so starými aj krstnými rodičmi. Nad rozpočtom sedíme s manželom niekoľko mesiacov dopredu. Nakupujeme ich priebežne, každému dieťaťu sa snažíme kúpiť niečo praktické, ale aj drobnosti, ktoré ich potešia a prekvapia. Väčšinou, ako správni rodičia – vieme o tom, čo by si deti chceli pod stromčekom nájsť, a tak sa im to v rámci svojich možností snažíme splniť. Ale darčeky sú hlavne o prekvapeniach, takže si deti – ale aj my dospelí so srdcom dieťaťa – nájdeme v balíčkoch rôzne milé maličkosti. Snažíme sa však deťom vštepovať, že najväčším darom je čas, ktorý darujeme jeden druhému.
Dokážete si pri toľkých deťoch urobiť čas vy dvaja len a len pre seba?
Majka: Je to ťažké, ale dá sa to. Pre utuženie manželskej jednoty je veľmi potrebné vyhradiť si priestor jeden pre druhého. Keď boli deti maličké a dojčila som, nedalo sa odísť z domu na niekoľko hodín a na väčšiu vzdialenosť. Preto sme si s manželom robili čas pre seba večer po uložení detí. Pri zapálenej sviečke a pohári dobrého vínka sme si pozreli dobrý film, alebo sme viedli večerné manželské dialógy. Keďže obaja radi tancujeme, nebolo pre nás ani obdobie dojčenia prekážkou, ktorá by nám bránila zúčastniť sa na plesoch, ak sa organizovali v blízkom okolí. Jednoducho som len „odskočila“ nakŕmiť dieťa a šup späť na parket. Čím sú deti staršie, tým je pre nás ľahšie odísť z domu aj na dlhší čas, vtedy deti strážia väčšinou starí rodičia. Radi ho trávime s našimi priateľmi, ale nájdeme si priestor aj na kino či spoločnú večeru.
Sú deti zapojené do chodu domácnosti? Ako?
Majka: Aby to u nás fungovalo, musia byť. Je nás doma osem, preto musíme udržiavať poriadok a priebežne upratovať každý deň. Inak by nás zavalila hŕba ponožiek, papierikov od sladkostí či ohryzkov od jabĺk :-). Deti sú šikovné a už vedia, ktoré činnosti sa opakujú každý deň a treba ich urobiť – pomôcť s raňajkami, s desiatou a večerou, vyložiť umývačku riadu a sušičku bielizne, nakŕmiť sliepky, našu fenku Lessie, ktorá sa stala mamou, a tak mame o 11 členov rodiny viac... No a staršie deti si delia službu s vyberaním mladších súrodencov z družiny a zo škôlky. V sobotu je väčšie upratovanie, keď každý z nich vie čo, kde a ako... a ak nie, sme tu na to my, kto ich usmerní :) Samozrejme, nie stále sa im chce, preto je pre nich veľkou motiváciou pochvala, poďakovanie a aj sladká odmena. Aj nás dospelých poteší, ak nám deti poďakujú za dobrý obed či koláčik. Preto sa snažíme aj my nezabúdať poďakovať, pochváliť, ale aj odmeniť. Väčšinou to deti tak nakopne, že rady urobia aj niečo navyše.
Ako zvládate logistiku krúžkov a všetkých ostatných činností, ktoré má každý člen rodiny?
Majka: Komunikácia – to je základ fungovania v našej rodine. Deti nám na začiatku školského roka napíšu rozvrhy hodín spolu s krúžkami, ktoré v ten-ktorý deň majú. Na počte krúžkov sa dohodneme. Každé dieťa ich má toľko, koľko ich v danom ročníku dokáže zvládnuť časovo, aby stíhalo učenie do školy, a aby sme to zvládli finančne utiahnuť (môj manžel hovorí, že september je pre nás finančne náročnejší ako Vianoce :). Máme však pravidlo, že krúžok, ktorý dieťa v danom roku začalo a pre ktorý sa rozhodlo, musí aj dokončiť. V našej základnej škole v Rozhanovciach máme obrovskú výhodu, že deti navštevujú väčšinu krúžkov aj základnú umeleckú školu priamo v budove školy, čiže ich netreba nikam voziť. Učitelia z krúžkov si menšie deti vyberajú priamo z družiny. Staršie deti chodievajú zo školy domov samy, prípadne vyberú mladšie z družiny a škôlky. Ak nie, po ceste z práce ich vezmem ja, alebo manžel. Čo sa týka chorôb a zabezpečenia, kto bude s deťmi v čase ich choroby, to sa zatiaľ učíme riešiť. Keďže som bola – s krátkou prestávkou – doma na materskej takmer 13 rokov, nebol to problém. Keď boli deti choré a bolo potrebné navštíviť lekára, šupla som ich do auta a vybavili sme to raz-dva. Ale aj teraz, po mojom nástupe do práce, to určite zvládneme s pomocou starých rodičov, aj manžel robí na zmeny – sme si istí, že to pôjde.
Na ktoré položky míňate najviac peňazí a čoho ste sa museli vzdať, aby bola rodina ekonomicky stabilná?
Každý mesiac po výplate ako prvé z účtu musia odísť všetky poplatky a finančné prostriedky, ktoré sme si požičali. Ďalej poplatky za škôlku, stravu v jedálni a iné náklady do školy. Zvyšok peňazí si zrátame a aktuálne v daný mesiac riešime, čo je potrebné kúpiť hneď a čo ešte počká. Najviac peňazí však „spapáme“. Ale Boh nás tak požehnáva, že nemáme nedostatok – nemáme všetko, ale v podstate nám nič nechýba. Ba naopak, mnohokrát môžeme pomôcť iným, ktorí to potrebujú. Často nám vyvolá úsmev na tvári, keď si poniektorí ľudia v našom okolí myslia, že môj muž zarába oveľa viac ako je to v skutočnosti. Ale my chceme byť dôkazom, že aj keď sme sa po narodení detí museli vzdať niektorých svojich plánov a záľub, že aj keď to nie je vždy ľahké a stojí to veľa síl a trpezlivosti, rozhodnutie sa pre život a prijatie každého nášho dieťaťa neľutujeme.
Kto vám najviac pomáha?
Najviac nám pomáha naša viera, spoločenstvo a modlitba, naši rodičia a súrodenci a tiež priatelia, ktorí sú stále ochotní podať pomocnú ruku.
