S Mirom sme spolu od vysokej školy, no bol to vzťah na diaľku – ja som študovala na Slovensku cudzie jazyky, on informatiku v Anglicku. Stretávali sme sa takmer každý víkend, chodili na výlety, dovolenky, bolo nám super. Keď sme boli spolu, jedli sme väčšinou v reštauráciách alebo sme si doma urobili iba nejakú rýchlovku. Musím podotknúť, že od základnej školy som vegetariánka, mäso mi nikdy nechutilo, jem iba ryby.
Po škole sme obaja začali pracovať vo svojom obore, ja v Belgicku ako tlmočníčka, on v Anglicku ako programátor. V tom čase ma postihli kožné problémy – začala som sa veľmi vyhadzovať v oblasti krku a tváre. Pátrala som, čo by to mohlo byť a podstúpila som rôzne vyšetrenia. Ukázalo sa, že trpím intoleranciou na viaceré potraviny a tak som si upravila stravu, aby som vyzerala normálne, pretože vyrážky boli fakt nepekné a úpravou stravy som svoju pleť vedela pekne držať „na uzde.“ Mirko to toleroval, neboli sme spolu tak často, aby ho moje stravovanie obmedzovalo. Keď sme išli do reštaurácie, objednali sme si každý svoje. Tri roky na to som ostala tehotná. Veľmi sme sa tešili, pretože sme sa ľúbili a pre Mira nebol vôbec problém presťahovať sa a nájsť si prácu v Belgicku, kde pôsobím ja. Vzali sme sa a začali spolu žiť, po desať ročnom vzťahu vlastne prvý krát. Počas tehotenstva sa mi moje kožné problémy veľmi upravili, mohla som jesť takmer všetko. Nikdy som však nemala vzťah k vareniu a tak prevažne varil Miro – to, čo jemu chutilo. Má rád mäsité jedlá, omáčky, husté polievky, knedle... proste všetko výrazné a sýte, povedala by som, že slovenské jedlá starej matere. Niekedy som si z jeho jedla dala, niekedy som si zas nakrájala len zeleninu s trochou syra a bolo, nejak špeciálne sme to neriešili. Občas mi povedal, že by som mohla aj navariť, no videl že mi to nejde, tak ma nenútil.
Keď sa nám však narodil syn a ja som zostala na materskej, nastalo peklo. Zrušili mu pracovný pomer z domu a musel chodiť každý deň do kancelárie. Keď sa večer vrátil, vždy chcel teplú večeru. No ja som mu vedela urobiť iba párky či praženicu. No on chcel segedín, sviečkovú, guláš, rezne.... Lenže, mne sa mäso hnusilo už len krájať a navyše, ani jeden z týchto receptov som nevedela. Pár krát som sa pokúšala urobiť to podľa receptu z internetu či s mamou na telefóne. Vždy som to pokazila, omáčka sa mi zrazila, mäso ostalo nedovarené, nikdy som jedlo nevedela ochutiť. Som si vedomá toho, že to neviem a nebaví ma to, preto som sa do toho nikdy nehrnula. Pár krát sa dokonca stalo, že pri krájaní kuracích pŕs som sa povracala, tak veľmi sa mi mäso hnusí. Mirovi samozrejme nikdy moje výtvory nechutili, ohŕňal nos a postupne mi začal nadávať, že sa to nedá jesť, že sa ide navečerať von. A tak som čoraz častejšie ostávala doma sama s malým a plnými hrncami gebuziny, ktorú nik nechcel jesť. Keď sme išli na návštevu k niekomu, kto mal perfektne navarené, zhadzoval ma rôznymi poznámkami.
Denné hádky kvôli jedlu ma naozaj vyčerpávali a spôsobovali mi úzkosť a tak som sa úplne prestala snažiť. Jedlo som chodila kupovať do neďalekej vývarovne. Aj to môjmu mužovi vadilo – on predsa nebude jesť „vývarovňové“ jedlo ako nedeľný obed a správna žena má vedieť nasýtiť chlapa. Ja tomu rozumiem a tiež by som bola rada, keby mi to išlo, no nikdy by mi nenapadlo, že sa s ním nebude dať dohodnúť. Myslela som, že si obaja na to, že variť neviem, zvykneme a prispôsobíme sa tomu. Denne mi vykrikoval ako mu jeho mama vždy v nedeľu robila rezne a vývar a ako on musí „žrať moje zdravé hnusy.“ Keď mal malý tri roky, manžel prišiel s tým, že by sme sa mali rozviesť. Vraj on nedokáže byť so ženou, čo sa nevie postarať o základnú vec, ako je jedlo. Nemalo zmysel ho prehovárať, už bol rozhodnutý, pretože hneď v ten večer, čo mi to oznámil, aj odišiel. Najskôr ma to neskutočne trápilo, potom som sa s tým zmierila, no okoliu som veľmi ťažko vysvetľovala dôvod krachu nášho vzťahu. Všetci ho upodozrievali, že niekoho má a jedlo je len zámienka, no tieto špekulácie sa nepotvrdili. Dnes žijem s vegetariánom, ktorý mi navyše s láskou varí a nemenila by som. Synovi mäso síce ponúkam, no odmieta ho. Vyzerá to tak, že z neho bude tiež vegetarián, z čoho ide jeho otca poraziť, pretože keď ho má na víkend u seba, pečeným kuraťom sa mu nezavďačí a tak sa mu musí prispôsobovať. A dávať mu hnusnú zeleninu a rôzne gebuziny, na ktoré je zvyknutý odo mňa :o)