Kamarátka Veronika ma prehovorila, aby som stála ako model na večerných kurzoch kreslenia. Zavesila sa mi okolo krku a zvýskla od radosti, že som im dnes zachránila kurz. „Aby bolo jasné, robím to len pre teba. Prvý raz a naposledy,“ zdôraznila som. „Uvidíš, že na to budeš ešte rada spomínať,“ potľapkala ma po pleci a ja som si len vzdychla. Bola som presvedčená, že na ten večer naozaj budem spomínať, no skôr ho budem mať spojený s ohromnou hanbou, pretože od modelky sa očakávalo, že bude pózovať nahá.
Deň D
Keď mi s tým vtedy moja bláznivá kamarátka zavolala, myslela som si, že ide o oneskorený aprílový žartík. Po jej dlhom opätovnom prehováraní a ubezpečení, že na večerné kurzy chodia len samé ženy a aj vyučujúca je staršia dáma, som nakoniec privolila. Hovorí sa, že v živote sa má skúsiť všetko, čo sa naskytne, a ja idem vlastne slúžiť umeniu, hovorila som si v duchu, zatiaľ čo som mierila do budovy školy. „Máte postavu ako božská Afrodita,“ pochválila ma nadšene profesorka a mne trochu stúplo sebavedomie. Potom, zahalená len do uteráka, som zamierila do triedy. Od Veroniky som vedela, že v skupine by malo byť okolo desať kresliarov, respektíve kresliarok. Výlučne ženské zloženie mi Veronika musela niekoľkokrát potvrdiť, inak by som so svojou účasťou rozhodne nebola súhlasila.
Čo tam robí ON?
Pomaly som vošla do triedy a postavila sa do stredu kruhu rozostavaných stojanov. Za jedným z nich som zbadala Veroniku, ktorá na mňa však len placho mávla. A potom som zbadala niečo, respektíve niekoho, kto mi bezmála spôsobil infarkt. Na jeden zo stojanov si práve upevňoval skicár muž. Poriadne urastený brunet. Kým som stačila upadnúť do mdlôb alebo ísť po krku poblednutej Veronike, vrhla sa ku mne lektorka. „Vážení, dnes nám bude pózovať ako model slečna Aneta. Zameriame sa na čo najvernejšie spracovanie detailov ženskej postavy. Prosím, pustite sa do práce,“ vyzvala osadenstvo kurzu a zároveň s týmito slovami zo mňa energicky stiahla uterák, takže som pred skupinou zrazu stála len v Evinom rúchu. „Prosím, pohľad do diaľky, hlavu otočte takto, výborne,“ cepovala ma profesorka, kým ja som sa tak hanbila, že by som sa bola najradšej na mieste prepadla. Prepadla a zomrela. Musela som byť červená ako rajčina.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nečakaná pochvala
„Prepáč, odhlásil sa zo stredajších kurzov a ja som o tom nevedela,“ ospravedlňovala sa Veronika, kým som sa ja, ponížená, obliekala. Vtedy sa už moje utrpenie našťastie skončilo, no tie dve hodiny mi pripadali ako sto rokov. Na kamarátku som vyprskla, že sa cítim ako zneužitá a na autobus som odišla bez rozlúčenia. „Počkaj,“ ozvalo sa mi zrazu za chrbtom. Na chodníku stál ten chlapec, čo ma kreslil! „Zabudla si si v triede retiazku,“ podával mi náramok po babke. Profesorka mi ho totiž kázala zložiť a ja som ho v tom šoku zabudla na stole. „Ďakujem,“ neodvažovala som sa pozrieť sa mu do očí. „Zvládla si to úplne skvele,“ nedal sa odbiť pekný brunet a bez pýtania sa ku mne pripojil. „Ja by som tú odvahu ísť pózovať ako model rozhodne nemal,“ pokračoval.
Môj umelec
To ma rozosmialo, a tak som Jaroslavovi, ako sa volal, povedala všetko, najmä fakt, že v normálnom živote som pomerne hanblivá a nemám vo zvyku sa niekde odhaľovať.
„A pozvanie na čaj by si zvládla?“ usmial sa na mňa šibalsky, keď sme už stáli pred mojím autobusom. Pozvanie som veľmi rada prijala. Nezostalo však len pri tej jednej schôdzke a teraz sa s Jaroslavom smejeme na našom zoznámení, o ktorom hovoríme, že sa začalo z druhého konca. Veď si len predstavte – ktorý muž videl svoje dievča úplne nahé už pri prvom rande?
