Gabriela Bernátová, 27 rokov
citát: „Naučili sme sa jeden druhého SKUTOČNE počúvať.“
Rozišli sme sa po dvoch rokoch, bolo to celkom náročné obdobie, priateľ je odo mňa mladší. Často som si ani ja sama neuvedomovala, že mu musím dať istým spôsobom čas, ktorý som v jeho veku potrebovala aj ja. Každý z nás dozrieva iným tempom a to je niekedy komplikované.
Či to bol rozchod z rozumu? Skôr z vyčerpania, z večných nezhôd, z nespokojnosti... Bola som na tom dosť zle. Rozchod som iniciovala ja, pretože som si stále nahovárala, že potrebujem k sebe iného muža, ktorý mi bude rozumieť. Bolo to náročné, stretávali sme sa aj po rozchode, keďže sme spolu bývali, ale nerozprávali sme sa. Celé zle. Obchádzala som ho, ako sa len dalo. Aj keď to bolelo. Takto sme to vydržali dlhé mesiace. Bolo to hrozné obdobie.
Opäť dokopy sme sa dali dosť neromanticky. Bol niekde na žúre, pil alkohol a volal mi, že ho kamaráti nechali v parku, a tak som išla aj s kamarátkou po neho. No a hneď nato sme skončili v jednej posteli. Ráno sme sa zobudili a zistili sme, že si chýbame. Že sme sa rozišli pre hlúposti... Samozrejme, bolo treba zmeniť veci, spôsob komunikácie. Veľa vzťahov stroskotá na tom, že si nedokážu povedať, ako sa v skutočnosti cítia, a to je asi najväčší problém, ktorý sme my s mojím priateľom mali. Ja som v sebe všetko dusila a potom si len na ňom vylievala zlosť a on rovnako, takže odvtedy, aj keď na seba nakričíme, aspoň sa prečistí vzduch a vieme, na čom sme. Hádky a prudké výmeny názorov sú podľa mňa vo vzťahoch normálne, ale aj to má isté medze. Koľkokrát sa stane, že sa pohádame a po piatich minútach spoločne s úsmevom zídeme dole do kuchyne a sme spokojní.
Zmenilo sa hlavne to, že sme sa naučili jeden druhého počúvať, nielen jedným uchom, ale tak skutočne. Rozprávame sa o všetkom, čo nás trápi, čo nám robí radosť, o plánoch a nápadoch. Rozoberáme spolu každý detail, ktorý má pre nás nejaký význam. Tento rok sa budeme brať a som veľmi šťastná, že sa náš vzťah posunul ďalej, pretože sa berieme z lásky, nie z donútenia, pretože by som bola tehotná. Chceme sa vziať, lebo cítime, že sa chceme posunúť a byť niečím viac ako len priateľkou a priateľom.
