S Tomášom sme boli manželia tri roky. Vydávala som sa mladá, mala som len 23. Bol z vedľajšej dediny, chvíľu sme spolu chodili a onedlho som zostala tehotná. Taká dedinská klasika. Vydávala som sa teda s veľkým bruchom, ktoré mi žiaľ ostalo veľké aj po narodení dcérky. Nikdy som nepatrila k štíhlym ženám, bola som skôr taká bacuľka, no po tehotenstve som pribrala ešte viac, na svoju výšku 163 cm som vtedy vážila asi 78 kg. Dosť veru. Vždy sa mi páčili chudé baby, to áno, no nikdy som nemala motiváciu so svojou postavou niečo urobiť. A keď už som bola vydatá a mala dieťa, myslela som si, že už ani nemusím, čo bola samozrejme chyba. Každá žena by mala chcieť byť krásna pre seba aj pre svojho muža, to dnes už viem. Ten môj Tomáš občas o mojej váhe vtipkoval, no nikdy som nemala pocit, že mu to nejak extra vadí. Pár krát, keď sme boli na jazere a behali tam štíhle dievčatá v sexi plavkách, videla som, ako po nich poškuľuje. Spýtala som sa ho, či by chcel, aby som schudla. Povedal, že nie, že veď som "v pohode". Náš vzťah bol celkovo taký nijaký, chodil na týždňovky do Čiech a víkendy trávil väčšinou s kamarátmi, sem tam doma niečo urobil, vždy cez víkend sme mali povinný sex a tak stále dokola. Nemilovala som tento život, no brala som to ako svoj údel. Veľa žien od nás takto fungovalo a dodnes funguje.
Raz si doviedol kamošov k nám domov, niečo oslavovali a ja som išla s dcérou spať k rodičom, do vedľajšej dediny. Lenže, ako to už býva, malá dostala horúčky a u rodičov neboli ani detské lieky, ani poriadny teplomer. A tak som musela sadnúť na bicykel a ísť domov. Tomášovi som vopred nevolala, tušila som, že už bude mať vypité a vlastne aj tak mi nemal ako pomôcť. Okná na obývačke boli otvorené, mal tam svojich "naj kumpánov" a začula som, že sa bavia o ženách. Tak som zbystrila, prikrčila sa pri okne a zvedavo počúvala. "Tomáš a tebe nevadí, že tvoja žena je taká tlstá?," opýtal sa Jaro. "Čo by nevadilo, jasné že vadí. Veď už vyzerá ako prasa. Mne sa lúbia chudé, čo myslíš. Tá Tiborova dcéra Jana, vieš tá chudá ceckatá, tá je dobrá! Ale chalani, má to výhodu mať tlstú ženu, aspoň viete, že vás nepodvádza..." dokončil s rehotom Tomáš. Stála som tam opretá o stenu domu, slzy mi tiekli po lícach. Cítila som strašné poníženie a zradu... veď som sa ho predsa pýtala, či mu to nevadí... Vzala som potichu lieky z kúpeľne a pobrala sa preč. Dlho som nad všetkým premýšľala a rozhodla som sa, že niečo so svojim životom urobím. Nepáčila sa mi moja postava a nepáčil sa mi ani môj život. Tak, ako som bola tučná, som aj rázna a Tomášovi som onedlho povedala, že sa chcem rozviesť. Bývali sme aj tak u jeho rodičov, takže som sa len pobrala s malou o dedinu ďalej k našim a v podstate sa nič nezmenilo, malú vídaval aj tak vždy len cez víkendy. A začala som chudnúť. Držať diétu, behať, maľovať sa. Do roka bola zo mňa relatívne štíhla a myslím, že celkom pekná žena. Dnes mám 30, nového priateľa s ktorým žijeme normálne, dokonca spolu športujeme. Ja som konečne spokojná sama so sebou. Tomáš pár krát na moju adresu utrúsil, že som sa takto mohla snažiť aj keď som bola s ním. "Nie, nemohla, neúprimný chlap, ktorý nemá problém škaredo ohovárať svoju ženu a nepomôcť jej s ničím ako je rok dlhý, ani za nejakú snahu nestojí," povedala som mu.
