S Martinou sme spolu boli dva roky. Ja som mal 40, ona 25. Bol som do nej veľmi zaľúbený, no musím povedať, že vzťah to bol od začiatku nevyvážený, dá sa povedať, že mi dosť skákala po hlave. Ja som bol po rozvode, cítil som sa starý a opustený a veľmi mi lichotilo, že o mňa prejavila záujem oveľa mladšia a veľmi atraktívna žena. Martina bola štíhla modrooká blondínka s veľkými prsiami a bielymi zubami. Mala však zopár zlých vlastností, ktoré som však zo začiatku prehliadal. Bola príliš sebavedomá, drzá a veľmi materiálne založená. Onedlho mi bolo úplne jasné, že so mnou bola len zo zištných dôvodov. Kúpil som jej nové auto, nakupoval oblečenie, po pol roku dokonca prestala pracovať. No pravdou je, že som nikdy nemal pocit, že ma milovala, skôr som si jej pozornosť a prejavy lásky kupoval. Ani sex nám nejako extra nefungoval, videl som na nej, že si to neužíva, no ja som bol zaľúbený a zaslepený. Všetci okolo, vrátane mojej matky, mi kvôli nej dohovárali. Videli, že ma využíva. Posledné mesiace nášho vzťahu sa dokonca stávalo, že som jej dal peniaze a ona odišla akože na hodinku, no vrátila sa o dva dni, netušil som kde a čo robila. Keď som videl, že to celé ide z kopca, napadlo mi vziať ju na dovolenku, aby sa náš vzťah utužil. Len prevrátila modrými očami s umelými mihalnicami a veľkodušne súhlasila. Išli sme do Egyptu do jedného z najdrahším hotelov v Hurghade.
Celá dovolenka bola o mojom dvorení sa a jej odmietaní, spávať tam so mnou nechcela.Stalo sa tak len raz, keď som jej kúpil náušnice a parfum v hotelovom butiku. Ináč veselo koketovala s čašníkmi a recepčnými, ktorým sa evidentne páčila. Už som sa tam miestami fakt cítil ako debil a začal som premýšľať nad tým, že keď sa vrátime, vzťah ukončím. Nájdem jej podnájom, zaplatím ho na tri mesiace kým si nájde prácu. Mal som v pláne slušne sa s ňou rozlúčiť, predsa len sme spolu nejaký ten čas strávili (alebo skôr zabili). Potom prišla s tým, nech ideme na výlet na delfíny. Potešil som sa, že konečne vyvinula nejakú aktivitu, že na lodi pri východe slnka možno pookreje. Pookriala, nie však kvôli mne. Na lodi bolo veľa ľudí a Martina sa mi stratila z dohľadu, povedala, že ide pre kávu.
Loď stála na mieste z ktorého bolo dobre vidieť na skákajúce delfíny. Bol som ešte unavený, bolo fakt skoro ráno a tá káva by mi urobila dobre, len Martina akosi nechodila. A tak som sa ju vybral hľadať. Aj som ju našiel! Bola vo vode zavesená o bóju a na sebe mala prilepeného egyptského plavčíka. Bozkávali sa a hoci pod hladinu nebolo vidieť, z pohybov bolo jasné, čo tam robili. Takéto poníženie som v živote nezažil, ostal som úplne paralyzovaný. Keď sa ku mne vrátila, nebol som schopný povedať jej nič. Normálne mi podala kávu a chcela sa dokonca pritúliť. Skoro som sa povracal! Nechal som to tak a už som vedel, čo urobím. Keď sme sa vrátili na hotel, povedal som jej, že sa idem prejsť. Vzal som platobnú kartu, telefóny (môj aj jej), hotovosť aj oba pasy a vybral sa na letisko. Tam som pár hodín čakal, zaplatil predraženú letenku a nastúpil na lietadlo smer Viedeň. Medzi tým mi pár krát volali z hotela a ja som povedal, že som v poriadku, len som sa rozhodol ukončiť svoju dovolenku. Nechal som ju tam bez jediného eura a pasu a vôbec mi to nebolo ľúto. Musela riešiť cez ambasádu, aby sa dostala domov a trvalo jej to niekoľko týždňov. Aspoň si mohla dosýtosti užiť svojho Egypťana :o). Medzi tým som ju vysťahoval z bytu a veci odniesol jej matke, ktorej som vysvetlil čo sa stalo. Snažila sa mi pár krát dovolať, aj som dvihol, no len vrieskala a urážala ma, svoju chybu však nikdy nepriznala. Povedal som jej, čo som videl vo vode, no nezmohla sa ani na prepáč...