S manželom sme spolu desať super rokov a máme 5 ročného syna Maťka. Janova mama však nikdy nebola moja krvná skupina, vždy bola pyšná a despotická, pochádzala z dobrej rodiny (právnickej) a ja som "len" dcérou účtovníčky a kameramana. Všetkým dávala vždy najavo svoju nadradenosť, hoci ona sama vysokoškolské štúdium nikdy nedokončila a je učiteľkou v materskej škole. No vždy, keď prišla k nám a dostala napríklad kávu, vynadala nám, že jej ju neservírujeme aj s podšálkou. Tiež sa jej nepáčilo, že uteráky v kúpeľni nemáme zladené s koberčekmi alebo na zrkadle sú fŕkance. Každú jednu návštevu niečo okomentovala. Raz to bolo, že Maťko chodí po byte bosí bez papučiek ako nejaký dedinčan (pritom máme podlahové kúrenie), potom zasa, že v zime varím príliš letné jedlá a v lete zas príliš zimné. Nikdy nechápala, že občas v nedeľu nemáme druhý chod aj polievku, pritom sa nikdy neponúkla, že by s niečim pomohla, v podstate vždy len prišla, sadla si a "buzerovala". Už toho bolo za poslednú dobu fakt dosť a začali mi byť jej návštevy doslova nepríjemné, vždy som tŕpla, čo si zas nájde. Keď som sa sťažovala Janovi, že by mohol svoju mamu krotiť, vždy mi len povedal, že už je stará a nezmení sa, nech to neriešim. Nedávno ma doslova týrala, aby som sušiak s bielizňou preniesla na terasu, lebo "tam mi to slnko lepšie vydezinfikuje." Tvárila som sa, že ju nepočujem a keď to zopakovala tretí raz, tak sa ozval Jano s tým, že či nevidí, ako tam fučí a že by ten sušiak prevrátilo. Inak však do "našich hádok" a naznačovaní, aká som neschopná gazdiná, nevstupoval.
Minulý týždeň bol Janko na služobke mimo Slovenska. A tak sme bez problémov s malým bačovali sami. V stredu sa mi ozvala svokra, že nás "príde skontrolovať". Vlasy sa mi dupkom postavili, že pre Boha, ani teraz nebude kľud? Normálne by bolo opýtať sa, či mi nepríde s niečím pomôcť a nie že "nás príde skontrolovať". Hneď som šípila problém. A tak aj bolo. Okomentovala neporiadok v Maťkovej izbe, aj to, že mal na sebe tričko s fľakom od čučoriedok: "to maminka už ani oprať nevie?," opýtala sa ho. Začala som vysvetľovať, že veď teraz dojedol a nestíham... ale v tom som si uvedomila, že vlastne nemám čo vysvetľovať. Potom otvorila chladničku aby pozrela, či nemám víno. Mala som. Tak ho bez opýtania vybrala a mne povedala, nech prinesiem poháre, že si za pohárik spolu dáme. Tak som vybrala krásny kryštál a dala ho na stôl. Svokra chytila pohár a že: "fuj, z toho ja piť nebudem, sú riadne zaprášené, čo ich nevieš vyleštiť?!." Na to som jej už fakt drzo povedala, že sú roky nepoužívané a že pokojne ich môže vyleštiť ona. Na to mi odvetila, že ona je hosť a hosť poháre na návšteve neleští. A ja že: "Hosť ani sám od seba neotvára chladničku a nevyberá z nej čo sa mu páči. A vôbec, nechcem, aby si k nám viac chodila na návštevu, pretože len diriguješ a správaš sa otrasne a mám z teba len nervy. Dovidenia," presne tak zneli moje slová. Urazene zobrala kabelku, obula sa a treskla dverami.
Čakala som, že to bude okamžite volať svojmu synovi, no nestalo sa tak. Jankovi som to povedala až ja, keď sa vrátil domov. Chce, aby som sa jeho matke ozvala a povedala, že som to tak nemyslela, vraj pre pokoj v rodine. Lenže, ja som to myslela presne tak, ako som to povedala a volať jej nechcem. Čo mám podľa vás robiť? Ja totiž chcem, aby sa ospravedlnila ona mne.
