Mýtus číslo jeden
PROTIKLADY SA PRIŤAHUJÚ
Iste, môže to byť na prvý pohľad vzrušujúce. Mať popri svojom boku niekoho, kto je iný, kto je opakom mojej povahy, koho možno obdivujem za to, na čo sa neviem odhodlať sama. Dôležité je, že je to na prvý pohľad. Potešiť sa, zistiť, že niekto dokáže fungovať aj inak, a dosť. Len sa nenechať očariť, len sa nenechať naivne uniesť predstavou, aké by to bolo super vyvážené, keby ste žili v jednej domácnosti. Lebo časom by v tej domácnosti nefungovalo nič. Introvert by sa s extrovertom zbláznil, extrovert by sa s introvertom unudil na smrť. Milovník prírody by s kaviarenským povaľačom nezvládol pohľad na hory cez výklad reštaurácie a toho druhého by pichalo v boku už len pri pomyslení lezenia na kopec... A podobne. Príkladov je tisíc. Ak chcete žiť vo vzťahu na veky vekov, pekne si vy nájdite podobnú náturu, ako ste vy. Vyhnete sa násilným kompromisom, hádkam, konfliktom a večnému obhajovaniu samej seba.
Mýtus číslo dva
STARŠÍ ĽUDIA NEMAJÚ SEX
Juj, to je aký omyl! Ak sa to nestalo vám, že ste omylom načapali svojich rodičov „pri čine“, spýtajte sa kamarátok, kolegýň. Niektorá z nich to určite zažila. Podľa štatistík až 65 % ľudí nad 50 rokov žije aktívnym sexuálnym životom, 51 % ľudí nad šesťdesiat rokov a okolo 20 % nad sedemdesiat rokov. Takže áno. Robia to pravdepodobne aj vaši rodičia. A zdá sa im to takisto normálne ako vám vo vašom veku.
Mýtus číslo tri
KEĎ JE PARTNER PÁR DNÍ PREČ, MUSÍ MI CHÝBAŤ
... lebo ste tak na seba napojení a zvyknutí na vzájomnú blízkosť, že keď odíde niekam na služobku alebo inde, ste ako bez pravej ruky. Hlúposť. Je zdravé, keď sem-tam trávite čas aj oddelene, a ešte zdravšie je, keď sa na to tešíte. Nie preto, aby urobili niečo, čo váš vzťah podrazí. Nie preto, aby ste vyvádzali, vystrájali, aby ste sa odviazali z reťaze. Ale preto, aby ste boli chvíľu sama. Aby ste robili niečo, čo nerobíte, keď ste spolu. Stretli sa s kamoškami, zakutrali sa do postele bez sprchy a s dvomi kilami časopisov, aby ste si objednali pizzu a pozerali celú sériu Priateľov. Jeden, dva večery sú skvelým osviežením, aký tam plač, že vám chýba. Šťastná musíte byť aj sama so sebou!
Mýtus číslo štyri
KEĎ UKÁŽETE NAPLNO SVOJU LÁSKU, CHLAP STRATÍ ZÁUJEM
Kto vymyslel túto kardinálnu hlúposť, že musíme hrať hry, byť tajomné, tak správne nedostupné, trochu uzavreté? Kto povedal, že muža nebaví, keď vie, že žena ho miluje, uznáva, zbožňuje, že je šťastná, že ho stretla a zdieľa s ním život? Možno nejakých nevyrovnaných idiotov, ktorí sa považujú za „samcov, čo musia stále poľovať“, to nabíja dostatočným pocitom mužnosti. Stretli ste takých, nie? V okamihu, ako zistili, že vás majú, strácali záujem... Ale to nie je štandard, verte nám. Normálni muži majú radi pocit istoty, presne tak, ako máme rady pocit istoty vo vzťahu my. Keď vedia, že žena, ktorú milujú, je im oddaná rovnako a dostávajú to v pravidelných dávkach aj pocítiť, nehľadajú spokojnosť inde. Lebo ju majú doma. Nič viac si neželajú, verte nám.
Mýtus číslo päť
ON PREDSA VIE, ŽE HO MILUJEM, NAČO MU TO MÁM STÁLE HOVORIŤ
Áno, niektorí ľudia tvrdia, že so slovným spojením „milujem ťa“ treba narábať opatrne, netreba ho opakovať často, aby nezovšednelo. Aby, keď sa vysloví, malo svoju silu, intenzitu a aby spôsobilo zastavenie srdca. No, možno, ale lepšie je nešetriť. Nešetriť vyznaniami lásky. Každý deň, ráno, večer, v esemeske, pri privítaní alebo pri lúčení. Aj vám sa to predsa dobre počúva, nie? Aj v prípade, že o láske svojho partnera nepochybujete :)
Mýtus číslo šesť
FYZICKÉ NÁSILIE PÁCHAJÚ LEN MUŽI
Omyl. Oni sú silní a keď udrú, tak to vidieť. A keď udierajú násilníci, tak to vidieť naozaj. My ženy však nie sme úplné neviniatka. Udierame, fackáme, kopeme celkom pravidelne vo viere, že bránime svoje názory, svoje postoje, svoju česť, urazenú pýchu. Len naozajstný násilník nám vráti facky späť, naozajstný chlap sa obráti, odíde preč a potom sa už nejako zariadi. Ale štatistiky nepustia – žien, čo sa dopúšťajú fyzických atakov, je viac ako si myslíme.
Mýtus číslo sedem
ZÁKLAD ŠŤASTNÉHO VZŤAHU JE NEJSŤ SPAŤ NAHNEVANÝ
Hm. V preklade to znamená, že by sme sa mali udobriť vždy predtým, ako si ľahneme do postele. V ideálnom prípade sa ešte poskladať jeden druhému do náručia... Mračíte sa? Dobre. Lebo to niekedy nejde. Niekedy prosto potrebujeme viac času. Na to, aby sme povedali prepáč. Na to, aby sme odpustili. Na to, aby sme išli ďalej. A to je v poriadku.