Stalo sa aj vám, že staršie generácie žien len krútili hlavou, keď ste im povedali, že s priateľom chodíte už tri roky, ale zatiaľ nie ste ani zasnúbení? A ešte viac vtedy, keď ste povedali, že premýšľate o spoločnom bývaní, ale zatiaľ bez svadby? A že keď sa vám náhodou pošťastí a otehotniete, vydávať sa budete MOŽNO, až keď bábo vyrastie? Sodoma gomora! Presne toto si myslia... Pretože si to jednoducho nedokážu predstaviť. Táto Rande kedysi vs. dnes doba je iná, my to vieme, žijeme v nej a ony nechápu...
Muži na vojne – to bola ROMANTIKA!
Tak schválne. Aj vy určite poznáte minimálne jeden párik, ktorý je spolu vyše 30 rokov a spoznali sa v čase, keď si drahý pán manžel „odpykával“ povinnú vojenskú službu, ďaleko od domova, od mamičky a domácich povinností na statku či na poli... Napriek tomu, že ich zatvárali do basy, keď za dievčatami utekali a náhodou ich prichytili, a zubnou kefkou museli neraz ešte aj drhnúť záchody, spomínajú na tieto časy s úsmevom. A manželky tiež. Veď to bolo krásne, dostávať listy od vojaka, ktorý prišiel z druhého konca republiky, aby sa tu naučil disciplíne a očaril svoju vysnívanú polovičku. A keď tento zdatný mladý muž ešte aj riskoval kvôli svojej láske pobyt za mrežami, tak to bola skutočne romantika ako z filmu! Nečudo, že mladé dievčatá, často pred dvadsiatkou, už nehľadali inde. Svoje srdce dali vojakovi, ktorý sa často domov po odslúžení k mame vrátil len na chvíľu, pobaliť si veci. A bola svadba. Veselá a lacná, pretože sa všetko pripravovalo doma a žiadne najmodernejšie vychytávky nebolo treba. A POTOM deti. Lebo tak to proste chodilo... A zamilované dievča nemalo čas rozmýšľať a viesť dlhé rozhovory s kamarátkami o tom, či robí alebo nerobí chybu. Bolo rozhodnuté.
Sex až po svadbe... A keby len ten!
Dnes sa nám to zdá neuveriteľné, predtým to však bola alfa a omega. Rodina dievčiny, ktorá by sa „spustila“ pred svadbou, by predsa umrela od hanby, pretože každý sused by to riešil. Ale nešlo len o to, boli aj extrémne prípady... Ak neboli šikovní a odvážni, spolu sami boli budúci manželia veľmi málo, takže nebolo výnimkou, keď bol svadobný bozk úplne prvým v ich živote. Niekedy sa ani nepoznali. Nemohli sa spolu blázniť, dlho rozprávať do noci pri pohári vínka a plánovať spoločnú budúcnosť. To, či si potom v súkromí sadli a či im to v posteli klapalo, bola v podstate výhoda, ale nie povinnosť. Všetko bolo jasné. Po svadbe čo najskôr deti a naoko šťastné manželstvo, nech to stojí akúkoľvek pretvárku. Čo tam po láske, naučíte sa ju mať jeden k druhému, ak nepríde sama. Rozviesť sa v tých časoch? Vylúčené!
Hurá, som žena dnešnej doby!
Nezávislá. Samostatná. S vlastnou hlavou a kopou plánov. Odhodlaná nájsť dokonalého muža svojho života, aj keby mu malo predchádzať dvadsať iných nevhodných adeptov. A preveriť si ich musí všetkých z každej strany, od bozkov až po spoločné bývanie, dnes už totiž žiadny chlap neráta, že musí vyčkať až do záväzného „áno“. Vydávať sa nemusí, ale chce, a keď to nevyjde s týmto manželom, jednoducho podpíše rozvodové papiere a nájde si ďalšieho. Sloboda pohybu a prístupných „zoznamovacích miest“ je fasa vec. Prehnané? Možno. Ale takto to často vnímajú staršie ženy, ktorých miesto bolo vždy určené a málokedy siahalo za hranice sporáka či záhrady. Lebo tak sa to patrilo. Vedia, že dnešné ženy sú iné. Ambicióznejšie. Že nebudú variť každý deň, že si otvoria ústa, keď sa im niečo nepáči, a svojho partnera si vyberú na základe len a len vlastného uváženia, aj keď sa im snažia babky, mamy, staršie sestry či skúsenejšie kamarátky dohovárať a ony ho s nimi miliónkrát dôkladne analyzujú...
Tak, čo je lepšie?
V dnešnom randení tak trochu chýba romantika starých čias. Esemesky pred spaním majú nahradiť ľúbostné listy a radšej sa vozíme v autách, ako by sme mali zájsť na prechádzku do parku... Máme väčšiu možnosť voľby, to je fakt. Prečo sa však ľudia stále rozvádzajú napriek tomu, že by sa mali po dôkladnom rozbore charakterových vlastností a stovkách vášnivých nocí prežitých ešte pred svadbou poznať a ísť na istotu? Mohlo by sa zdať, že ženy majú teraz viac odvahy, ako mali staršie generácie, a neboja sa stáť na vlastných nohách. Je to však skôr vplyvom spoločnosti, ktorá je teraz omnoho zhovievavejšia k „prešľapom“, ako sú nevydarené vzťahy, nech už ich máte viac alebo menej. Čiže áno. Máme teraz vlastne viac šťastia. Môžeme si vyberať partnerov po svojom, slobodne randiť, užívať si, testovať... Ale ktovie, či niekedy pocítime to, čo cítili naše mamy, keď čítali list od vojaka, alebo naše babky, keď ich muž pred oltárom prvýkrát hanblivo pobozkal... Musíme byť IN, preto sú staromódne spôsoby randenia na smiech. Ale keď sa započúvame do rozprávania starkej pri nedeľnom koláči, to OUT sa nám zdá čarovné... Však?
