Neobsahujú toľko chemikálií než ich vzdialení príbuzní pochádzajúci z morského sveta. Nestoja tak dlho v chladiacich boxoch alebo na ľade, kým sa dostanú na váš stôl. Pridajme k tomu neuveriteľne vysoký podiel bielkovín v ich mäse a voľba je jasná: Na večeru bude pstruh.
Práve sa totiž začala sezóna týchto najvyhľadávanejších sladkovodných rýb na Slovensku.
Od 16. apríla je u nás povolený lov v pstruhových vodách a potrvá až do 30. septembra. Najkrajšie a najušľachtilejšie slovenské ryby sú určite pstruhy; či už potočné alebo dúhové. Na naše územie bol pstruh dúhový prvý krát dovezený v roku 1966 do kláštora pod Znievom, kde bolo zabezpečené ďalšie jeho rozmnožovanie. Pôvodne ide o severoamerický druh ryby, ktorý bol postupne vysádzaný do rôznych vôd celého sveta a dochádzalo k ich vzájomnému skríženiu.
Hovorí sa, že rybie mäso je prospešné jesť aspoň raz, ideálne dva krát za týždeň, no pri pstruhoch to platí dvojnásobne. Najmä pre ich dobrú stráviteľnosť, ale tiež fakt, že obsahujú toľko dôležitých živín a bielkovín, že by sa mali stať hlavnou súčasťou nášho jedálneho lístka. 100g takejto porcie dodá človeku asi tretinu až polovicu potrebnej dennej dávky bielkovín.
Dobré tuky proti zlým
Pstruh je spomedzi sladkovodných rýb vhodnou voľbou aj pre vysoký obsah omega-3 mastných kyselín. Vedeli ste napríklad, že taký kapor alebo sumec sú z tohto hľadiska pomerne nezaujímavé druhy rýb? Práve nenasýtené tuky, t.j. omega-3, nachádzajúce sa v rybom mäse pomáhajú odbúravať tie „zlé“ tuky a cholesterol v bravčovom či hovädzom mäse, slanine a vysoko tučných mliečnych výrobkoch.
Zázrak v podobe omega-3 mastných kyselín spočíva aj v tom, že pomáhajú znižovať riziko vzniku trombózy, zvyšujú pružnosť tepien, zlepšujú prúdenie krvi v tele a jej prísun do srdca. Ak sa prijímajú v dostatočnom množstve, pomáhajú v boji proti takým chorobám ako sú skleróza, artritída spojená s reumou, psoriáza, slepota či migréna.
Napriek týmto faktom, Slováci veľmi neholdujú rybiemu mäsu, čo je smutné. Štatistiky hovoria o 4 kg na osobu za rok. Severania ako Fíni, Nóri či Švédi sú na tom oveľa lepšie – 60 kg na osobu. Vitálni, dlhovekí a štíhli Japonci až 90 kg.
Bohaté zdroje vitamínov
Ryby sú tiež bohaté na vitamíny skupiny B. Napríklad vitamín B12 sa dokáže postarať o dobré fungovanie nervového systému. Ďalej vitamín D, tradične spájaný s rastom kostí. Je nevyhnutný pre to, aby sa vápnik v tele uložil do kostí a zubov. Vitamínový obsah v rybom mäse dopĺňajú také cenné látky ako draslík, horčík a fosfor či stopové množstvá zinku, medi alebo železa. Ryby obsahujú aj veľa jódu, ktorý výdatne podporuje činnosť štítnej žľazy. Majú protizápalový efekt v organizme, podporne pôsobia na imunitný systém.
Omega-3 mastné kyseliny sú nevyhnutné pri vývoji mozgu a očí. Ich častejšie zaradenie do jedálneho lístka odborníci odporúčajú predovšetkým budúcim matkám. Podporne pôsobia na rast plodu. Aj pre dojčiace ženy sú vhodnejšie sladkovodné druhy rýb; dokonca sa hovorí, že ich môžeme dávať deťom už ku koncu 1. roka života.
Menej chemikálií než v mori
Pre lepšiu znášanlivosť by pstruhov mali jesť astmatici, alergici či iní pacienti. Obvykle obsahujú menej toxických látok a škodlivín v porovnaní s morskými rybami typu žralok, tuniak či pangasius. Stačí si predstaviť, koľko chemického odpadu sa ukrýva na dne morí a dostáva sa do tela tamojšej živočíšnej ríše.
A pritom tu u nás sa v poslednej dobe rozmáha množstvo chovov či fariem orientovaných prioritne na pstruhy - takže žiaden dovoz. Uchytili sa väčšie aj menšie, spravidla rodinné farmy.
Pokiaľ si ale chcete zaobstarať naozaj zdravú večeru vlastnými rukami, nič vám nebráni. Stačí mať rybársky lístok a zájsť si niekam k podhorským bystrinkám či potôčikom, kde sa pstruhy vyskytujú najčastejšie. Radi majú čisté a chladné, na kyslík bohaté rieky; dobre sa im darí v rýchlo tečúcich vodách s množstvom prekážok v podobe kameňov či iných prírodných útvarov. Tu u nás si pstruhy plávajú najmä v horných tokoch väčších riek ako napríklad Váh, Hornád, Orava, Hnilec, Poprad či Dunajec.
