Legenda o kozách
Ťažko si dnes môžeme predstaviť, ako kedysi vyzeral svet bez kávy. Legiend, ktoré sa viažu k momentu, keď človek spoznal jej kúzlo, je niekoľko, nám sa však páči tá, ktorá sa vracia až do 9. storočia, k starým kávovým lesíkom Etiópskej vysočiny. Tu pásaval svoje kozy pastier Kaldi. Jedného dňa si všimol, že jeho stádo je po skonzumovaní drobných bobúľ z kávových stromov oveľa živšie, zvieratá mali dokonca toľko energie, že sa v noci nechceli uložiť na spánok. A tak, keď pastier oboznámil s tým, čo zažil, opáta z miestneho kláštora, ten dal z bobúľ pripraviť teplý nápoj, ktorý ho udržiaval v bdelosti aj počas dlhých hodín večernej modlitby. Rovnaký účinok sa dostavil aj u mníchov a rehoľníkov, ktorí si nový nápoj veľmi rýchlo obľúbili. Odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby sa raz jedna vetvička s kávovými plodmi zatúlala do ohňa, skadiaľ sa začala šíriť omamná vôňa, a keď mnísi zuhoľnatené zrnká pozbierali, rozomleli a pripravili z nich svoj milovaný nápoj – zrodila sa naozajstná pochúťka, ktorá mala ľudstvu obrátiť život naruby.
Káva, coffee, café
Jedno z najviac používaných a najuniverzálnejších slov na svete, ktorému rozumie na prvé počutie azda každý, má paradoxne nejednoznačný a tak trochu zahmlený pôvod. Jedni veria, že káva dostala svoje meno podľa regiónu Kaffa v Etiópii, kde sa pôvodne pestovala, iní zas tvrdia, že pravdepodobne pochádza z arabského gahwat al-bünn, čo znamená „víno z bobúľ“. V starej Osmanskej ríši nazývali čierny nápoj „kahve“, a tak sa môžeme iba domnievať, od ktorého slova sa neskôr odvíjali všetky názvy pre kávu v ďalších krajinách: v angličtine je to coffee, v poľštine kawa, Španieli majú svoje café, Holanďania zas koffie, Švédi chodia na kaffe, Fíni na kahvi a Gréci pijú silné kaféo. Mimochodom, vedci prišli na to, že pravidelná šálka varenej gréckej kávy môže za dlhovekosť obyvateľov gréckeho ostrova Ikaria, kde žije v porovnaní s ostatnou európskou populáciou oveľa viac ľudí starších ako 90 rokov.
Káva je ovocie
Azda každý vie, že káva rastie ako plodina na vždyzelených kríkoch, ktorým sa im najlepšie darí v teplých oblastiach medzi obratníkom Raka a Kozorožca, a že to, z čoho sa lúhuje obľúbený nápoj, je kávové zrnko. Asi málokto však tuší, že káva je vlastne ovocie. Kávové bobule, ktoré nazývame aj čerešne kávovníka, sú vlastne plody, ukrývajúce vnútri dužinu (tá sa nespracúva) a dve semienka otočené k sebe – kávové zrnká. Bobuľa kávovníka môže mať rôznorodú farbu od žiarivo červenej cez oranžovú alebo žltú, čerstvé zrnká kávy sú však pred tým, ako sa ďalej spracúvajú, svetlozelenej alebo sivej farby. Plody kávovníka dozrievajú 9 – 14 mesiacov a úroda sa zberá viackrát v roku, kto však počas zberu natrafí na plod len s jedným zrnkom kávy, má šťastie na kávovníkovú „perlu“.
Po vode a čaji nám najviac chutí káva
Poďme si spolu trochu pocestovať po svete, samozrejme, so šálkou dobrej kávy v ruke. Tušili ste, že kávovníky sa pestujú vo vyše 50 krajinách sveta? Alebo že každučký rok vypije obyvateľstvo tejto planéty viac ako 400 miliárd šálok kávy? Káva patrí spolu s čistou vodou medzi najobľúbenejšie nápoje ľudstva, a tak nečudo, že nám to množstvo námahy, zbieranie vedomostí a starostlivosť o kávovníky, kávové zrná i kávu stoja za to. Do kolobehu pestovania, spracovania, transportu i obchodovania s kávou sú zapojené milióny ľudí, čoho výsledkom je produkcia dovedna 8 miliónov ton kávových zŕn ročne. Tie putujú spracované do kaviarní a domácností celého sveta, avšak využívajú sa i vo farmácii a v kozmetike. A teraz si tipnite, ktoré krajiny patria k najväčším producentom kávy. Ak hádate, že rebríčku vládne Brazília, vaše vedomosti sú správne, na ďalších miestach sú Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Etiópia a ďalšie...
Arabica alebo Robusta?
Dva najznámejšie druhy kávovníkov vyvolávajú večnú dilemu, ktorý z nich produkuje chutnejšiu, lepšiu a kvalitnejšiu kávu. Ktorá teda vedie? Arabica je vo svete obľúbenejšia, tvorí až 70 % celosvetovo spotrebovanej kávy a aj keď má v sebe menej kofeínu a na pestovanie je oveľa náročnejšia ako Robusta, oplýva väčšou škálou príjemných chutí. Robusta má však svojich skalných priaznivcov, ktorým vyhovuje jej zemitá, horkejšia chuť a trikrát väčšie množstvo kofeínu. Rozdiel medzi zrnami týchto káv je zjavný aj na pohľad, Arabica má o čosi väčšie zrnká so zakrivenou ryhou uprostred, zrnká kávy Robusta majú ryhu uprostred celkom rovnú. Rozdiely badať i v hodnote oboch káv – Arabica sa vo všeobecnosti vyznačuje vyššou cenou – avšak v kaviarňach zvyčajne dostanete kávu pripravenú zmiešaním Robusty a Arabicy v rôznych pomeroch, čím sa dosahuje vyváženejšia a chuť a harmónia vôní.
Diablov nápoj či čistá láska?
Je to tak, delíme sa na tých, čo kávu považujú za závislosť a zbytočný zlozvyk, a na tých, čo bez nej nevedia vydržať, a dokonca kávu a metódy jej prípravy považujú za akési „náboženstvo“. Je to tak oddávna, už v minulosti boli prvé kaviarne označované odporcami kávy za miesta, kde sa šíri neresť a popíja diablov nápoj, dokonca boli časy, keď do kaviarní nemali prístup ženy, pretože piť kávu bola výsada (nerestných?) mužov. Časy sa však zmenili a termín „kaviarenský povaľač“ už nie je vôbec hanlivý, skôr naopak, pričom z prípravy kávy sa stala sofistikovaná činnosť, ktorá vyžaduje množstvo znalostí a zručnosť. Šikovný barista (človek, ktorý sa špecializuje na prípravu kvalitnej kávy a nápojov, ktorých základom je espresso) je pre dobrú kaviareň nevyhnutnou „výbavou“ a mal by vám kávu nielen správne pripraviť, ale i naservírovať: na podnose, v šálke s podšálkou, k tomu lyžička, papierový obrúsok, cukor, mlieko a voda. Prečo? Aby ste si svoju pravidelnú šálku kávy mohli dokonale vychutnať...
Espresso je klasika
Pripravuje sa z približne 7,2 g kávy, extrakcia (lúhovanie) trvá 25 – 30 sekúnd a vo výsledku vytečie do šálky 25 – 30 ml horúceho nápoja. Klasické strojové espresso nevyžaduje veľkú námahu – stačí nám naň čerstvá káva, dobrý kávovar a mlynček, pričom o výsledku rozhoduje odroda kávy, hrúbka jej pomletia, správna dávka a čas extrakcie. Chuť a vôňu espressa ovplyvňuje aj šálka, do ktorej sa káva pripravuje: mala by byť nahriata, porcelánová a hrubostenná, aby dobre držala teplotu, so zaobleným tvarom, aby z nej nevyprchala intenzívna aróma. Na espresse by mala vzniknúť niekoľko milimetrov vysoká hustá pena hnedej farby, nazývaná crema, ak ho doplníte horúcou vodou v pomere 1:5, dostanete americano a z espressa sa ďalej dajú pridaním mlieka s penou či bez neho vytvárať ďalšie kávové nápoje: cappuccino, macchiato, latte macchiato, cafe latte a ďalšie. Okrem strojovej prípravy kávy sú u nás čoraz populárnejšie tzv. alternatívne metódy jej prípravy, napríklad pomocou aeropressu, v džezve, pomocou frenchpressu, chemexu či v mokka kanvičke.
