Odkiaľ sa vzali?
Prvé zmienky o tekvici sú staré vyše 10 000 rokov. Pôvodne sa pestovala v Mexiku a odtiaľ sa rozšírila do Ameriky. Po objavnej ceste Krištofa Kolumba sa v 16. storočí rozšírila aj do Európy. Dnes sa pestuje po celom svete, pričom pre jednotlivé kontinenty sú špecifické vybrané druhy. Napr. typickými tekvicami pre Afriku sú tzv. fľaškovité druhy, ktorých plody sa využívali ako nádoby alebo veslá.
Koľko druhov poznáme
V skutočnosti to nemožno exaktne povedať, pretože okolo genetického pôvodu tekvíc existujú neustále diskusie a jednotlivé druhy sa medzi sebou jednoducho krížia. Možno hovoriť o 5 základných typoch, ktoré majú význam pre hospodárske využitie. Cucurbita argyrosperma sa pestuje najmä kvôli semenám. Cucurbita maxima – tekvica obyčajná alebo veľkoplodá sa využíva vďaka svojej dužine na kompótovanie, výrobu džemov, pečenie alebo semená. Cucurbita moscata – muškátová je hodnotná pre vysoký obsah karoténu a využíva sa surová, prípadne sa konzervuje. Cucurbita pepo – tekvica obyčajná alebo letná je známa pre nespočetné množstvo tvarov a farebných variácií. Cucurbita ficifolia – tekvica figolistá sa využíva ako plod alebo sa konzervuje. Vďaka kríženiu a genetickej modifikácii vznikajú nielen jedlé druhy, ale aj nejedlé; tie sú určené predovšetkým na dekoratívne účely.
Pestovanie tekvíc
Je nenáročné. Možno ich zo semena predpestovať alebo vysievať po posledných jarných mrazoch priamo do záhona. Vyžadujú si dobre hnojenú pôdu, najlepšie maštaľným hnojom, bohatú zálievku a slnečné stanovište. Vysievajú sa 1 či 2 m od seba a niektoré druhy vyžadujú veľa miesta, pretože rastliny sa plazia. Jesenné druhy tekvíc pri vhodnom skladovaní v dobre vetranej miestnosti vydržia pri teplote 8 – 13 °C aj 5 mesiacov.
Jesenné tekvice
Možno ich použiť na prípravu slaných pokrmov aj sladkých dezertov. Výborné sú nátierky, polievky, omáčky, ale dajú sa použiť ako iná bežná zelenina na varenie, pečenie, grilovanie. Mladé listy možno rozmixovať v smoothie nápojoch. Dužina sa môže nakladať alebo použiť na džem. Ak sa surová nastrúhaná tekvica použije v koláčoch, budú šťavnaté a vláčne. Vykúzlite tak výbornú bábovku, muffiny, štrúdľu alebo cheesecake. Na dochutenie sa k tekviciam hodí voňavé exotické korenie ako klinčeky, škorica, badián, zázvor, muškátový oriešok a kardamóm.
Tekvica obrovská – je najväčším druhom tekvice. Je určená najmä na pečenie a konzervovanie. Jej plody môžu vážiť až niekoľko stoviek kilogramov.
Špagetová tekvica – je spolu s patizónmi jednou z posledných letných tekvíc, ktoré rodia aj do neskorej jesene. Typické pre ňu je, že sa po uvarení či upečení sama prirodzene rozpadá na „špagety“. Je výborná do polievky, na prívarok či plnenie a zapekanie.
Hokkaido – alebo red curri – patrí posledné roky medzi obľúbený druh tekvíc. Jej špecifikom je, že ju netreba šúpať a po umytí a zbavení jadierok ju možno veľmi rýchlo spracovať. Známe je najmä jej použitie v polievke. Skúste si z nej určite pripraviť aj iné lahodné špeciality, napr. nátierku či pridať ju k obilným prílohám.
Maslová tekvica – má fľaškovitý tvar. Typická je pre ňu sladká chuť. Pre svoju jemnú dužinu sa hodí na krémové polievky, placky a do dezertov.
Muškátová tekvica – má sploštené plody s vystúpenými mesiačikmi. Chuťovo je veľmi podobná maslovej tekvici, je však aromatickejšia. Sú z nej výborné orientálne jedlá.
Vplyv tekvíc na zdravie
Je nepopierateľný. Obsahujú až 90 % vody, preto sú vhodné aj pri redukčných diétach. Majú nízky glykemický index. Dužina obsahuje vlákninu prospešnú pre trávenie. Sú bohaté na vitamín C a betakarotén, ktorý sa v tele premení na vitamín A. Spolu s ďalším antioxidantom, vitamínom E, pomáha detoxikovať organizmus a chráni pred voľnými radikálmi, čo je dôležité pri prevencii rakovinových ochorení. Obsahuje vitamíny skupiny B – B1,B2 –, ktoré sú prospešné pre srdce, nervovú sústavu, pokožku. Z minerálov je bohatá na draslík, meď, železo, horčík, selén.
Tekvice nie sú len zelenina
Okrem bežného použitia v kuchyni sa z tekvíc používajú jadierka, z ktorých sa lisuje tekvicový olej. Jadierka sú tmavozelenej farby a majú sladkastú, jemne orieškovú príchuť. Pre zdravie sú prospešné iba nepražené a nesolené. Použiť sa dajú v raňajkovej kaši, obilnej prílohe, šalátoch alebo v ktoromkoľvek zeleninovom jedle. Pozitívne vplývajú na prostatu. Tekvicový olej sa vyrába lisovaním za studena. Vznikne tak tmavý sladkastý olej, ktorý sa používa výhradne v studenej kuchyni na dochucovanie. Povzbudzuje krvný obeh, je užitočný pre vlasy a ako prevencia nádorových ochorení. Rovnako ako jadierka obsahuje nenasýtené omega -3 a -6 mastné kyseliny.
Spravte si doma tekvicovú výzdobu, vydlabte s deťmi halloweenske strašidlá a jesenným tekviciam urobte aj priestor vo svojej kuchyni. Bez tekvicových chutí a vôní by jeseň nebola jeseňou.