1. SUŠI
Za dlhovekosť Japonci vďačia aj pojedaniu surových rýb, napríklad vo forme suši. A príprava je pritom taká jednoduchá – uvariť ryžu, ochutiť ju ryžovým octom, potom ju naniesť na morskú riasu nori, potrieť trochou chrenu wasabi, navrch dať kúsok ryby a zatočiť. Následne už len namočiť do sójovej omáčky a dať do úst s kúskom nakladaného zázvoru. Skvelé! Ale niekomu jednoducho pripadá nechutné jesť niečo surové, čo navyše páchne rybinou.
2. ARAŠIDOVÉ MASLO
Typická americká nátierka, na ktorú si tamojší obyvatelia pokojne dajú marmeládu. Hnedastá, ťahavá hmota, ktorej základom sú mleté pražené arašidy, zvyčajne zmiešaná s rastlinným olejom, so soľou a s cukrom. Mínusy? Tučnota a podivná farba. A lezie to do zubov.
3. FOIE GRAS
Zväčšená husacia a kačacia pečienka. Nielen vo francúzskej kuchyni sú považované za delikatesu. Dajú sa piecť, smažiť, pripravuje sa z nich paštéta. Odporcom prekáža nielen nešetrné zaobchádzanie so zvieratami – sú prekrmované a obmedzované v pohybe – ale aj chuť. Hovorí sa, že foie gras (čítaj foa gra) by mala byť veľká ako teľacie srdce, takže vlastne nechutí ako pečeň, ale masť. Exkluzívna je aj cena – za 1 kg tejto husacej pochúťky zaplatíte okolo 50 eur, za rovnaké množstvo foie gras z kačice 40 eur.
4. ČÍNSKE ČIERNE VAJCIA
Niekomu vajce smrdí, a čo ešte len toto vajce, ktoré je surové zahrabané do popola, ílu, čaju a haseného vápna a po 14 dňoch (podľa tradičného receptu dokonca po troch mesiacoch) sa vyberie, olúpe a zje. Priehľadný bielok má čiernu farbu, žĺtok vyzerá ako zelenkavá alebo sivastá tuš. Chuť sa podobá modrému syru. Číňania ho jedia s nakladaným zázvorom.
5. DURIAN
Kráľ ovocia pochádza z Malajzie, najviac sa však pestuje v Thajsku. Plod veľkosti detskej hlavy v sebe skrýva mnoho benefitov pre zdravie. Ale aj jedno veľké negatívum – strašne páchne. Je veľmi sladký a kritikom prekáža aj jeho výrazná syrová dochuť.
6. JAHŇACIE MÄSO
Je takmer bez tuku, takže sa hodí do stravy športovcov, seniorov a detí. Tie naše ho však väčšinou nemilujú. Prekáža im, podobne ako pri divine, výrazná chuť a aróma. To sa dá oslabiť odblanením mäsa alebo pridaním cesnaku, rozmarínu či tymianu.
7. KAVIÁR
Za mercedes medzi rybacími ikrami je považovaný kaviár z jesetera, konkrétne z toho najväčšieho, vyzy veľkej. Hovorí sa mu beluga a predáva sa za 3- až 5-tisíc eur za kilogram. Táto pochúťka vznikla v Rusku niekedy na počiatku 12. storočia, dnes je hlavným producentom Irán. Kaviár by nemal prísť do styku s kovom, preto aj lyžička, ktorou sa je, má byť perleťová či z plastu. Nie každý má však dôveru k tým sopľavým guľôčkam marinovaným v soľnom náleve, niekomu pripadajú slizké a nechutné.
8. KOZÍ SYR
Kozie mlieko je ľahko stráviteľné, chráni imunitu, hodí sa do redukčného jedálnička, je oveľa menej tučné a menej sladké ako kravské a piť ho môžu aj alergici, ktorí majú intoleranciu ku kravskému mlieku. Samé plusy? Až na ten kozí „chvost“ v dochuti... To je neprekonateľná prekážka pre deti. Ľudia mu prichádzajú na chuť až v dospelosti.
9. KORIANDER
Toto aromatické korenie sa používa v arabskej, ázijskej aj mexickej kuchyni. Bylina sa pridáva k mäsu, do šalátov alebo do polievok (napríklad vietnamskej pho). Semená sa používajú na nakladanie zeleniny, do chleba alebo do perníka. Koriander podporuje tvorbu žalúdočných štiav, čím priaznivo ovplyvňuje trávenie, ale jeho výrazná chuť môže byť pre niekoho nestráviteľná.
10. KURACIE PAPRČKY
Vietnamci z nich robia šalát, Thajčania ich smažia. Ochutnal som ich v hongkonskom podniku Tim Ho Wan, najlacnejšej michelinskej reštaurácii na svete. Boli vo fazuľovej omáčke a doteraz som nepochopil, ako sa to je. Nedali sa žuť, ale len „oždibovať“. Chuť? Ako keby som si hrýzol uschnutú kožu na perách.
11. LANČMÍT
V bývalom Československu kráľ čundrov a turistických pochodov, na Havajských ostrovoch pochúťka dodnes. Korenené mäso v konzerve sa pôvodne vyrábalo pre anglických vojakov. Najčastejšie ide o bravčové alebo hovädzie, ktoré sa zomelie, pridá sa k nemu rôsol z vody, zo soli, z cukru a korenia, nechá sa odležať a potom sa uvarí. Za totality to bola jedna z mála konzerv, čo sa dala jesť. Dnes sa do nej zomelie všeličo. Radšej si preštudujte etiketu. Milovníci v ňom nachádzajú chuť šunky a slaniny, ostatným pripomína konzervu pre psov. Napokon, aj kapry ho vraj milujú.
12. HĽUZOVKY
Vyhľadávaná potravina snobov, ale tiež gurmetov. Prvýkrát vás môže odradiť ich výrazná chuť i pach. A, samozrejme, cena. Najžiadanejšie biele hľuzovky z Piemontu sa predávajú zhruba za 3 000 eur za kilogram. O niečo lacnejšie sú biele hľuzovky z Toskánska, za oveľa menej peňazí zaobstaráte hľuzovky čierny zimné alebo letné, ktoré rastú aj u nás. Čínske a indické hľuzovky sa objavujú na trhu po celý rok. Pravé biele hľuzovky sa tepelne neupravujú, ale surové sa nastrúhajú na hotový pokrm.
13. MARMITE
Britská nátierka z kvasnicového extraktu, zo zeleninového výťažku a soli. Briti si ju s obľubou mažú na toast k raňajkám, herec Hugh Grant je od nej údajne závislý. Pre väčšinu z nás vyzerá Marmite (čítaj marmajt) ako roztečený asfalt a cítiť z neho droždie a maggi.
14. OLIVY
Prekvapivo sa počítajú medzi ovocie. A ďalší chyták – prečo sú niektoré zelené a iné čierne? Nie sú to dve rôzne rastliny, ale čierne sú zrelé plody toho istého stromu. Posilňujú imunitu, spomaľujú starnutie, znižujú pravdepodobnosť reumatických chorôb, zlepšujú trávenie. Sú však veľmi tučné a slané. Niekomu smrdia a prekáža im tiež horkastá chuť.
15. RYBIA OMÁČKA
Neradno k nej voňať. Je to jantárovo sfarbená tekutina vzniknutá fermentáciou ančovičiek s morskou soľou. Výroba prebieha tak, že sa mŕtve ryby osolia, nahádžu do kadí, zalejú vodou a niekoľko rokov rozkladajú – získať najkvalitnejšiu, tzv. panenskú tekutinu trvá štyri roky. Rovnako ako sójová omáčka obsahuje glutamát. Používa sa hlavne vo vietnamskej alebo v thajskej kuchyni. Ak ju použijete pri varení, pokrm spravidla už nemusíte soliť.
16. SALMIAKKI
S pelendrekovými cukríkmi kombinujúcimi výraznú sladkú a slanú chuť prišli Fíni, ale v obľube sú v celej Škandinávii a Holandsku. Kritikom prekáža hlavne „ostrá chemická slanosť“ pridaného salmiaku, čo je chlorid amónny, používaný v priemysle, napríklad do dymovníc.
17. TOFU
Zrazená bielkovina zo sójových bôbov. Pochádza z Číny. Má v sebe veľa kvalitných bielkovín a málo tukov a sacharidov. Neobsahuje laktózu ani cholesterol. Vegetariáni používajú tofu ako náhradu za mäso. Dá sa z neho uvariť slaný aj sladký pokrm, lebo je takmer bez chuti. A to je práve aj jeho úskalie. Niekto má pocit, že žuje mäkkú sadru.
18. USTRICE
Slizké nič, hlien pre snobov, alebo pochúťka, ktorá vás vystrelí na gurmetský vrchol? Týmto morským lastúrnikom sú prisudzované afrodiziakálne účinky. Jedia sa surové len s kvapkou citróna, aby vynikla ich jemná chuť. Pije sa k nim suché biele víno alebo šampanské. Pozor na čerstvosť, aby ste sa neotrávili!
19. VNÚTORNOSTI
Mozog, pečeň, pľúca, srdce, ľadvinky, slezina, žalúdky, držky, jazyk... Alebo čo taký „biskup“ u kurčaťa? Vraj chutí ako mandle. Kedysi sa konzumovalo zviera od rypáčika až po chvostík. Napríklad varená hlava vždy tvorila základ zabíjačkových špecialít. Teraz u nás zažívajú vnútornosti renesanciu. Už si môžete dať aj dusený teľací brzlík, čo je žľaza s vnútornou sekréciou, plne vyvinutá len u mláďat. Sú vnútornosti zdravé? Majú vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok (železo, fosfor, vápnik), ale častá konzumácia sa neodporúča, pretože majú vysoký obsah toxických látok, ťažkých kovov (hlavne pečeň a ľadviny) a obsahujú veľké množstvo cholesterolu.
20. BRAVČOVÉ NOŽIČKY
Sú obľúbené v Bavorsku a vo Francúzsku. Veľmi často sa okrem pečenia tiež grilujú, vopred povarené a naložené do rôznych marinád. Jednou z najlepších delikates je vraj rezeň z bravčových alebo teľacích nožičiek. Tie sa najprv uvaria a vykostia, potom rozklepú naplocho, obalia v trojobale a usmažia. U nás patria medzi najlacnejšie suroviny v mäsiarstve, ale často sa nedajú zohnať, lebo ich farmári predávajú do farmaceutického priemyslu. A kĺbom vraj pomáhajú lepšie a účinnejšie než drahé preparáty.