S priateľom sme spolu osem rokov. Pozná ma v situáciách, keď som neznesiteľná. Vidí ma ráno bez mejkapu, vie, že keď som nervózna, čistím kuchyňu, a že keď poviem „nič mi nie je“, väčšinou mi niečo je. Ja zasa poznám jeho ticho, jeho nálady, jeho spôsob, akým dokáže odľahčiť situáciu práve vtedy, keď mám pocit, že sa svet rúca. Lenže poznám aj veci, ktoré až také romantické nie sú… Keď mám pocit, že ma zrádza. Vždy mal totiž veľa kamarátok, rád flirtuje, rád sa páči. A ja som žiarlivá. Aspoň podľa neho. Možno má aj pravdu, problém je ale hlavne v tom, že hranicu nevery máme každý niekde úplne inde. Pre mňa je problém, keď si s inou ženou píše veci, ktoré by predo mnou radšej zmazal. Keď sa s ňou stretne a nepovie mi o tom, pretože „vedel, že by som zase robila scénu“. Preňho je nevera v podstate až sex. „Veď som s ňou nič nemal,“ opakoval mi už toľko krát. Raz sme sa pre jednu takú situáciu takmer rozišli. Potom však prišiel za mnou, rozprávali sme sa skoro do rána a prvýkrát som mala pocit, že pochopil, čo mi prekáža. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo, aj keď nie všetky….
Mám brať vážne varovania ľudí, ktorí ma majú radi?
Keď sa o tom spolu rozprávame, ani jeden z nás nemá pocit, že je to dôkaz, že spolu nemáme byť. Práve naopak. Hovoríme si, že keby nám na tom druhom nezáležalo, dávno by sme sa rozišli. My sme sa ale naopak naučili hádať a prekonávať obdobia, keď sme nemali peniaze, keď som mala pocit, že ma podvádza a on zase, že ho svojou žiarlivosťou zničím, keď sme spolu skoro nehovorili, aj obdobie, keď sme nevedeli čo ďalej. Pre nás je to dôkaz, že niečo vydržíme. Pre moje okolie súbor znamení, že som mala už dávno odísť. Najhoršie je, že čím bližšie je svadba, tým viac si všímam všetky varovania. Predtým by som nad nimi mávla rukou. Teraz s nimi zaspávam aj vstávam. Čo ak sa raz obzriem a pochopím, že všetci videli niečo, čo ja nie? A potom si ľahnem vedľa neho. On sa zo spánku ku mne pritiahne, položí mi ruku na pás a ja cítim ten úplne obyčajný pokoj, ktorý som pri nikom inom nikdy nemala. Keď si predstavím svoj život o desať rokov, stále v ňom vidím jeho. Len neviem, či je to dostatočný dôvod. Mám veriť tomu, čo o našom vzťahu cítim ja, alebo brať vážne varovania ľudí, ktorí ma majú radi? A ako pred svadbou rozoznať, či sme svoje problémy naozaj vyriešili, alebo sme sa ich len naučili prežiť?
Odborníčka radí: Musí porozumieť sama sebe
Na jednej strane cíti, že práve s ním je šťastná, napriek krízam, ktoré spolu prekonali. Na druhej sa bojí, či to stačí, keď o tom všetci okolo pochybujú. Má podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej počúvať iných alebo seba?
