Nechcem to tak povedať, ale asi máš pravdu. Niektorí mi napísali, že mi držia palce. Aj to je príklad toho, že keď máte niečo radi, nepodľahnite posmeškom, nepoľavujte a choďte si za svojím.
Má aj tvoja rodina „tajomstvo“ a u vás doma tiež prevláda rusínčina nad slovenčinou?
So starším Riškom od narodenia hovorím iba po rusínsky. Je to môj záväzok. Všetkému rozumie, má perfektne zvládnutý prízvuk, no zatiaľ odpovedá po slovensky. Má šesť rokov, ale zaujíma ho, kto boli Rusíni a pýta sa, prečo nehovorím ako iní ockovia. Aj dedko s ním hovorí po rusínsky. Možno on nikdy nebude takto hovoriť, možno bude kamarátom v dospelosti hovoriť, že ten môj otec sa so mnou celé detstvo nejako čudne rozprával (smiech).
Rád si oblieka kroj alebo je to niekedy boj?
Pre neho je to možno aj boj. Nie je totiž taký zapálený pre folklór ako ja. Hudbu má rád, ale skôr hip-hop, elektronickú, modernú. Prednedávnom sme nakrúcali klip k novej piesni Večar na Dunaji, ktorú som naspieval s Aničkou Jakab Rakovskou a Riško v ňom účinkuje tiež. Obliekli sme mu kroj a košieľku, ktorá má asi 60 rokov. Povedal som mu, že ja som ju nosil tiež, je to vzácne dedičstvo. Pozorne počúval. Vedieme ho k tomu, že dať sa do kroja, znamená vyjadriť úctu našim predkom. Videl som, ako sa cítil hrdo, keď sa na seba pozeral do zrkadla.
Vnímaš rozdiely medzi Rusínmi a Slovákmi?
Tým, že Rusíni nemajú svoj štát, o to viac dbajú na udržanie komunity, jazyka a tradícií, ktoré nechcú meniť. Nemajú radi inovácie v tomto smere. Veci sa majú tradovať bez toho, aby sa menili. V tomto sme striktní. Definuje nás to.
Čo z tradičného je pre teba také dôležité, že si schopný sa pre to aj pohádať?
Vianočné jedlá. Napríklad polievku – máčanku robím presne tak, ako moja prababka, babka, mama. Alebo pirohy. Možno by boli lepšie s cibuľkou, ale u nás doma sme ju nedávali, tak ani ja ju nepoužijem. Taktiež na vianočnom stole musí byť sviečka zastrčená v zrne. Pre to všetko som schopný sa dohádať. Myslím, že sa tak aj stalo (smiech). A odvtedy tradičné menu varím ja.
Rusínčina je súčasťou aj tvojej rozhlasovej práce v Rádiu Regina, kde si redaktor. Znamená to, že hudba nevynáša ešte natoľko, aby si dal výpoveď?
Ten, kto robí vo verejnoprávnom médiu, musí mať svoju prácu veľmi rád. Pre peniaze to naozaj nerobí. Pracujem tam už 14 rokov a záleží mi na tom, aby mali Rusíni v éteri svoje miesto. Chodím do regiónov, rozprávam sa s nimi a nahrávam ich príbehy. Mám pocit, že ešte som spoločnosti neodovzdal všetko, čo som si predsavzal. Bolo by mi ľúto to nechať, i keď hudba sa v súčasnosti natoľko rozbehla, že raz sa budem musieť s prácou redaktora rozlúčiť.
Stretávame sa v Bratislave, hoci žiješ v Košiciach. Dnes máš teda dovolenku?
Aktuálne som na materskej dovolenke s Jonáškom, ktorý má necelý rok, a ešte dva mesiace budem.
Aké to je?
Som v úlohe hlavného rodiča a naozaj si to uvedomujem, cítim zodpovednosť i všetky povinnosti s tým spojené. Odporúčam to všetkým otcom. Keď sa narodil Riško, mnohé momenty som nemal príležitosť vidieť, prežiť. Manželku som veľakrát nevedel pochopiť. Bol som v práci a neraz mi napísala, že nemôže nič uvariť, obriadiť domácnosť, lebo malý všetko ťahá, chce pozornosť. Pomyslel som si, čo ho niekde neposadí a má pokoj? Aktuálne som na jej mieste ja, lebo Dušanka je zamestnaná, má na starosti moje manažérske veci a booking. Priznávam, niekedy si siahnem na dno svojej trpezlivosti. No som rád, že môžem byť toho súčasťou. Cítim, že ako rodina sme kompaktnejší. Nie je nič krajšie, ako zaspievať malému uspávanku po rusínsky pred obedným spánkom, alebo keď sa ráno nikam neponáhľam a vidím ho, ako sa pomaly prebúdza.
