Jedného dňa otec prišiel s novinou, že mamino príbuzenstvo usporadúva rodinný zraz. „Pôjdeme na dva dni,“ hlásil. „V piatok hneď po práci vyrazíme a vrátime sa v sobotu popoludní, alebo až večer.“
„Tati,“ zakvílila som nešťastne. „Fakt musím ísť medzi všetky tie tetušky, čo mi budú jedna cez druhú opakovať, že ma naposledy videli, keď som ešte nevedela poriadne hovoriť, budú vyzvedať, ako mi ide škola a kam plánujem ísť po strednej?,“ vrhla som na rodičov úplne zúfalý výraz a mama zmäkla ako prvá.
„Uznávam, že vrstovníka by si tam nemala. Povieme, že si chorá, platí? Lenže tu budeš musieť byť cez noc sama. Zvládneš to?“
Zatvárila som sa smutne, a snažila sa nedať na sebe znať, ako sa teším, že naši konečne odídu. Prvý raz budem mať byt iba pre seba! Keď prišiel deň D, otec a mama chaoticky pobiehali po byte a takmer sa pohádali, keď otec konečne slávnostne oznámil, že je pripravený a môžu ísť.