„Naši sa chystali navštíviť príbuzných a mňa čakala prvá noc, keď som mala byť sama doma. Samozrejme, mienila som to náležite využiť.Bola som o desať rokov mladšia a ako pomerne pekná šestnástka som už mala priateľa. Rodičia verili, že naša láska je čisto platonická a spočíva v tom, že mi Miloš občas vezme tašku, keď na mňa čaká pred školou. Lenže to tak už nejaký čas nebolo," otvorila citlivú tému sympatická Anežka.
„Pri plánovaní ľúbostných chvíľok sme museli veľmi namáhať hlavy, nemali sme totiž kam ísť. Ja som bývala s rodičmi, ktorí sa úderom tretej popoludní vracali domov z práce. Miloš, aj keď bol o štyri roky starší, tiež ešte žil s mamou. Museli sme sa teda uspokojiť s nepohodlím sedadiel jeho auta a ustavičnou kontrolou pohybu osôb na poľných cestách," pokračuje vo svojich spomienkach.