Takmer 20 rokov pôsobíte v bankovníctve. Ako vnímate toto odvetvie?
Tým, že som si prešla viacerými pozíciami a útvarmi v banke, viem, že to nie je nudná, či priam suchá práca vnímaná len cez čísla. Práve naopak, je potrebná kreativita, flexibilita, schopnosť rýchlo prinášať riešenia. Často je to skutočné dobrodružstvo.
Svoje iste zohrávajú aj emócie klientov, s ktorými prichádza banka do kontaktu. Prevládajú skôr pozitívne alebo tie menej?
Je to rôzne, financie sú citlivou témou. Zaujímam sa o rôzne podnety, ktorými sa kolegovia zaoberajú. Dôležité je, aby človek obratom kontaktoval banku, keď sa mu zmení ekonomická situácia. Vždy sa snažíme vyriešiť situáciu k spokojnosti klienta. Nedávno sme riešili prípad, keď chcela klientka vložiť väčšiu sumu na cudzí účet. Evidentne nebola vo svojej koži, tak naša pracovníčka preverovala, čo sa deje. Nakoniec sa jej zdôverila, že má poslať peniaze neznámemu človeku, aby pomohol jej vnukovi. Samozrejme, že išlo o podvod. Chvalabohu, všetko dobre dopadlo, pani neprišla ani o cent. Peniaze sme zachránili a radosť zo strany celej rodiny sa nedá ani opísať.
Vy ste niekedy naleteli podobným podvodníkom?
Našťastie nie. Hoci nedávno som sa takmer stala obeťou podvodu aj ja. Včas som sa spamätala a o peniaze som neprišla. V súčasnosti nie je ľahké nenaletieť podvodníkom. Človek je zahltený množstvom vecí a niektoré robí automaticky, napríklad potvrdzovanie platby. A práve na to sa podvodníci spoliehajú. Treba byť obozretný, hlavne v otázke financií a citlivých údajov. A mnohí by si mysleli, že riaditeľka banky podobné problémy nerieši.
Ozaj, snívali ste niekedy o tom, že raz budete viesť banku?
Ani nie. Nikdy som túto ambíciu nemala. Keď som bola malá, chcela som byť psychologičkou. Takže sčasti to tak aj je.
Ako sa to teda stalo?
Jednoducho to prišlo. Túžba po riadiacej pozícii nikdy nebolo to, čo ma motivovalo. Pre mňa je dôležité mať prácu, ktorá ma bude baviť, posúvať ma ďalej, nebude ma nudiť a budem sa v nej môcť rozvíjať, profesionálne i ako človek. Dôležitejšia je pre mňa práca ako taká, nie pozícia. Toto miesto som neočakávala a prvá otázka bola: Prečo ja? A úprimne, chvíľu mi trvalo, kým som to spracovala. Ale nakoniec som si povedala, že túto veľkú výzvu prijmem, a keď ma to má niekam posunúť, vyskúšam. Išlo o veľkú výzvu. Ako som sa s tým popasovala, ukáže až čas.
Ako toto rozhodnutie hodnotíte s odstupom jedného roka?
Bolo správne. Vnímam to aj na základe spätnej väzby, ktorú dostávam. Máme však pred sebou ešte veľa práce.
Museli ste si zvykať aj na výraznejšie pracovné nasadenie a menej voľného času?
Miesto výkonnej riaditeľky banky mi nezmenilo môj bežný deň, aj predchádzajúca pozícia bola časovo náročná. Tak predtým, ako aj teraz si strážim svoj čas. Na prvom mieste je však moja dcéra. Keď viem, že ju musím vyzdvihnúť zo školy a nikto iný to za mňa nespraví, robota musí počkať. Dá sa urobiť aj neskôr.
Aká ste šéfka?
Super. (smiech) Myslím, že je lepšie byť lídrom ako šéfom. Zaujíma ma názor mojich kolegov a vždy som otvorená diskusii. Majú priestor na to, aby sa vedeli realizovať, a keď potrebujú, pomôžem im. Je pre mňa dôležité, aby videli zmysel v tom, čo robia. Neviem robiť veci len tak.
Ako vás práca v tomto odvetví formovala?
Naučila ma flexibilite. Rada si svoj deň naplánujem, ale keď prídu zmeny, dokážem pružne reagovať. Som schopná robiť rýchle a zároveň, myslím, aj dobré rozhodnutia. Zlepšila som sa v sebakontrole. Niekedy som temperamentná a občas viem vybuchnúť. V tejto práci som sa naučila reagovať pokojnejšie a držať sa faktov. Rovnako tak som popracovala na forme komunikácie s kolegami. Nestačí totiž, že niečo viem, kľúčové je, akou formou svoj nápad odprezentujem. Vždy sa to snažím urobiť tak, aby kolegovia pochopili zmysel danej veci, vedeli sa s ňou stotožniť a chceli na nej so mnou spolupracovať.
Ako vás rodičia viedli k hospodáreniu s peniazmi?
Vtedy sa tomu nevenovalo toľko pozornosti. Čo som potrebovala, to mi kúpili. Pravidelné vreckové som nedostávala. Podobne zatiaľ pristupujem aj ku svojej osemročnej dcére Dominike. Myslím si, že v jej veku je to pre ňu ešte také imaginárne a hodnotu peňazí ešte hlbšie nevníma. Vie, že v banke má sporenie, ktoré, keď bude veľká, použije na vzdelanie. Neskôr bude dostávať pravidelné vreckové, aby sa naučila hospodáriť. Taktiež má svoju peňaženku a sumu v nej dobre zrátanú. Ak si odtiaľ požičiam, vie, koľko jej chýba.
Zvyknete sa za dobrú prácu odmeniť?
Niekedy som si niečo kúpila a urobila som si takto radosť, ale pandémia zmenila veľa mojich návykov a vnímanie jednotlivých záležitostí. Mám dôležitejšie veci ako odmeňovanie sa hodnotným darčekom. Aktuálna situácia aj mňa nabáda k tomu, aby som peniaze utrácala rozumne. Ak sa mi niečo páči, ale je to drahšie, ako by som očakávala, vezmem si čas na rozmyslenie. Nekúpim si to hneď. Keď si to nechám prejsť hlavou, väčšinou si poviem, že danú vec až tak nepotrebujem. To je môj recept, ako nemíňať zbytočne.