Máme tri dcéry a môj muž bol na to vždy hrdý ako páv. Cítil sa naozaj ako kráľ z rozprávky, o to viac, že všetky tri akoby mu z oka vypadli. Kým ja som blondína, on snedý a čiernovlasý. A ony po ňom. A nielen výzorom. Bol mládežnícky reprezentant v basketbale a aj všetky tri naše dievčatá sú športovo nadané. Každá sa od malička niečomu venovala, najstaršia bola akvabela a dve mladšie hrali tenis. Nemohol byť šťastnejší. Venoval sa im, povzbudzoval, dodával sebavedomie. Normálne som im závidela. Som totiž z lekárskej rodiny, a my sme spolu ako rodina väčšinou neboli ani na Vianoce. Otec nás síce miloval, ale keď išlo o jeho čas, museli sme sa postaviť do radu za nemocnicu, pacientov, ambulanciu, kongresy... Mama sa síce snažila deliť pozornosť medzi prácu a rodinu, ale keď mala prípad, tak mala prípad. Nejestvovalo, že by nás vozili z krúžku na krúžok. Riešili s nami len školu Za všetko horšie ako dvojku sme mali domáce väzenie. Za lepšie nič. To sa považovalo za samozrejmosť. Všetci čakali, že také kapacity vychovajú pokračovateľov a obaja s bratom pôjdeme na medicínu. On poslúchol, ja som si postavila hlavu a vyštudovala učiteľstvo na prvom stupni a prisahala, že moje deti nič podobné zažívať nebudú… A zdalo sa, že sa mi to podarilo. Všetky tri robili, čo ich bavilo... Ale len dovtedy, kým neprestalo.
Neuvedomuje si, že ho potrebujú všetky tri
Keď dve staršie dcéry skončili v puberte so športom, akoby svojmu dovtedy rozprávkovému otcovi povedali, že ho milujú „len“ ako soľ. Hviezdou je už len najmladšia. Dve staršie sú už len terčom jeho posmeškov. On tvrdí, že dobromyseľných. Podľa mňa však nič také neexistuje - nedá sa vysmievať dobre... Nehovoriac o tom, že medzi nimi začal robiť rozdiely. Čas, peniaze, pozornosť má pre ne až po najmladšej. Je presvedčený, že je to normálne – ak má napredovať a niečo v tenise dokázať, musí byť u neho na prvom mieste. Neuvedomuje si však, že ho potrebujú aj staršie dievčatá. A rovnako. Akurát nie na dvorci. Najnovšie prostredná prišla s tým, že drží diétu. Takmer mi zabehlo: A prečo, prosím ťa? Naozaj na to nemá dôvod. Na to sa rozplakala, že soma si slepá, že je ako rozkysnutá knedľa, ktorá nikoho nezaujíma. Na moju otázku, koho chce zaujímať, len prevrátila oči a buchla dverami. Možno je za tým nešťastná láska… Neviem, nechce o tom hovoriť. Ja za tým vidím predovšetkým prístup môjho muža. Keď má pocit, že nezaujíma jeho, ako môže uveriť, že zaujme nejakého chlapca. „Toto sú ženské veci. Prepáč, ale ja sa do toho nerozumiem,“ ukončil diskusiu, keď som ho prosila, aby sa s ňou porozprával. Predsa viem, že ich všetky tri miluje a mám ho nechať robiť to, čo vie – priviesť najmladšiu k víťazstvám. Sme tak presne tam, kde som kedysi bola sama – o pozornosti otca opäť rozhoduje úspech. Zažila som to a viem, že to nie je dobre. Ako mu to mám vysvetliť?
Odborníčka radí:
Neadekvátna kritika dcéry neurotizuje
Keďže sa vrcholovo venoval športu, má pocit, že by to mal odovzdať svojim ratolestiam. Je však podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej správne, že sa venuje len jednej, ktorá ide v jeho šľapajách a ďalšie dve sú na vedľajšej koľaji, lebo má pocit, že im nemá čo odovzdať?
Lindin manžel berie dcéry ako ďalší diel svojho života. Akoby mali pokračovať tam, kde on prestal. Neuvedomuje si, že každý človek si vyberá svoju cestu životom samostatne. Že jeho dcéry nie sú jeho kópiou a ich hodnota nespočíva len v športových výkonoch. Snaží sa využívať negatívnu motiváciu, aby dcéry vrátil do hry. Neadekvátna kritika je však vysoko rizikovou, pretože výskumy potvrdzujú, že spúšťačom mentálnej anorexie dievčat a mladých žien je negatívne hodnotenie vzhľadu zo strany otca. Tento moment sa už prejavuje u prostrednej dcéry. Neadekvátna kritika oslabuje sebahodnotenie a sebaúctu. Takto otec dcéry teda len neurotizuje.
Prečo netlačiť, aby deti plnili ambície rodičov?
1. Podľa výskumov môže mať vyžadovanie neprimeraných výsledkov od detí opačný efekt. Spája sa s horšími výsledkami.
2. Neprimerané športové zaťaženie vedie k väčšiemu výskytu chorôb z preťaženia a úrazov.
3. Dieťa sa má stať tým, kým je ono samé - a nie tým, kým sú alebo chcú byť rodičia.