Moja cesta za dieťatkom bola dlhá a bolestná. Musela som sa naučiť žiť s tým, že deti nikdy nebudem mať. Keď sa mi s tým konečne podarilo ako-tak vyrovnať, prišiel šok v podobe gravidity. O šoku vravím preto, lebo o tehotenstve sme sa s manželom dozvedeli len 6 týždňov pred pôrodom! Ako je to možné? Občas sa stane, že dieťa je rozložené v maternici tak, že o ňom neviete. Jeden večer ma z domu odviezla záchranka na chirurgiu. Lekár mi po počiatočnej prehliadke oznámil, že na žalúdku mám hrčku a že zrejme ide o rakovinu! Poslali ma na sono, kde však odhalili, že som vo vysokom štádiu tehotenstva. V súčasnosti som tehotná opäť, k malej Eliške pribudne pravdepodobne sestrička. O prvom tehotenstve som teda až do finále netušila, za to toto druhé si „vychutnávam“ ako s patrí – prešla som rannými nevoľnosťami, vracaním, spánkovou chorobou, ale všetko sa dalo zvládnuť.
Deti si fakt užívame
S manželom sme o deťoch snívali 20 rokov a neraz ma to stálo veľa sĺz. Túžila som byť matkou v 20ke, no z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som sa ňou stala až v 40ke. Trápi ma, že nám nebude dopriate tešiť sa z vlastných detí tak dlho ako ostatným, ktorí mali možnosť mať deti skôr. Dnes si ich však nepredstaviteľne užívame. Obe dievčatká sú našim splneným snom a ja som vďačná, že môžem cítiť tú nekonečnú lásku, nech sa už na mňa niektorí neznámi ľudia na ulici pozerajú akokoľvek. To, že mám o 15 rokov viac, ako dnešné „tabuľkové“ rodičky neznamená, že som horšia alebo nezodpovedná mama. S manželom sa o seba staráme, zdravo sa stravujeme a robíme všetko preto, aby sme mohli byť aktívnymi rodičmi čo najdlhšie. Navyše, naše dievčatká tu raz, keď my odídeme, nezostanú samé. Budú mať jedna druhú.