shutterstock.com
StoryEditor

Hrozivý príbeh o vraždiacej sestričke Marie Fikáčkovej. Na svedomí mala najmenej desať detí

07.01.2021, 11:40
Príbehy
Marie Fikáčková bola odsúdená k trestu smrti, ktorý bol vykonaný v apríli 1961 v pankráckej väznici. Od roku 1918 tak bola v Československu prvou ženou popravenou za kriminálny trestný čin.

Sušická nemocnica sa nijak nelíšila od iných okresných zdravotníckych zariadení vo vtedajšom Československu. Ľudia sa tam liečili, rodili aj zomierali. Ale úmrtie dvoch novorodených dievčatiek na pôrodníckom oddelení v jeden jediný deň, presne 23. februára 1960, malo kruté a temné pozadie. Dievčatká totiž zomreli rukou tej, ktorá sa o ne mala starať.

Bez súcitu

Útla, bledá mladá žena sedela na nepohodlnej stoličke a veľkými, smutnými očami blúdila po vyšetrovacej miestnosti. Vyzerala pokojne, napriek tomu, že sa práve priznala k najstrašnejšiemu zločinu, ktorý môže človek spáchať. Akoby sa jej uľavilo. Akoby vedela, že to, čo ju privádzalo priam do šialenstva, už nikdy v živote nebude počuť. A možno bola aj rada, že už nebude tým vnútorným hlasom, ktorý je silnejší než ona, nútená ubližovať a zabíjať. Pred pár sekundami sa so zjavnou úľavou priznala, že za smrťou dvoch novorodeniatok – jedno bolo na svete iba dvadsať hodín – stojí práve ona. „Bolo to v čase, keď som mala menštruáciu, alebo tesne pred ňou. Ten plač vo mne vzbudil úplnú nenávisť k deťom. Asi by som udrela aj vlastné dieťa, keby plakalo a keby som nejaké mala,“ hovorila. Obaja novorodenci zomreli na ťažké poranenia mozgu. Fikáčková útočila na hlavu a jednej zo svojich obetí zlomila obe ruky. Kto vlastne bola Marie Fikáčková a kde sa v nej vzala neprekonateľná potreba páchať násilie na tých najbezbrannejších?

Zlé roky

Vyrastala v neutešenom prostredí chudobnej rodiny. Matka bola upracovaná, submisívna žena, ktorá často čelila útokom svojho manžela. Otec Schmidl bol Nemec, ktorý sa ani roky po vojne neprestal tajiť svojou nenávisťou k Čechom. Vybíjal si ju najmä na svojej českej manželke. Pil, a jeho agresivita sa s konzumáciou alkoholu iba zvyšovala. Marie mala staršieho, mentálne postihnutého brata, ktorý na ňu podľa jej slov v záchvatoch neovládateľnej zlosti tiež často útočil. Nenávidela ho a bála sa ho a nebol nikto, kto by jej pomohol. Navzdory podmienkam v rodine sa Mária učila dobre. Strednú zdravotnícku školu v Klatovoch vyštudovala s výborným prospechom a hneď po maturite nastúpila do sušickej okresnej nemocnice na pôrodnícke oddelenie. Aj tam sa javila ako pracovitá a spoľahlivá sestrička. Dokonca natoľko, že nadriadení uvažovali o tom, že ju vymenujú za vrchnú sestru. Chvíľu nato sa Mária vydala. Možno aj preto, aby unikla teroru svojho otca a agresivite retardovaného brata. Agresivita však bola zakorenená aj v nej. K matke, ktorú zrejme považovala za pôvodcu svojho utrpenia, za tú, ktorá sa jej nikdy nezastala a preferovala brata, si cestu nikdy nenašla. Dokonca sa neskôr priznala, že na ňu niekoľkokrát zaútočila aj fyzicky.

Vzorná sestra

Dobrá práca, uznanie a spokojné manželstvo mohli byť pre Máriu štartom do nového, lepšieho života. Mala možnosť za tým minulým spraviť navždy hrubú čiaru. To sa však nestalo a v mysli dvadsaťštyriročnej zdravotnej sestry sa začali prebúdzať temní démoni. Už s nimi nedokázala bojovať. Keď 27. februára 1960 prišla pre schopnú a obľúbenú sestru priamo na oddelenie Bezpečnosť, bol to pre všetkých zamestnancov aj vedenie šok. Ale pitva mŕtvych novorodencov jasne preukázala cudzie zavinenie a rozpis služieb tiež hovoril jasne – zmenu mala Marie Fikáčková.

„Iba“ dvaja

Správa sa v Sušiciach a okolí šírila rýchlo, no v dobovej tlači o vraždách v pôrodnici žiadnu zmienku nenájdeme. Úrady sa tak snažili zabrániť panike, špekuláciám a otázke: Zabila zdravotná sestra Marie Fikáčková naozaj „iba“ dvoch novorodencov? Tu sa názory značne líšia. Aj vtedy totiž vyšetrovacie orgány zisťovali, či v časoch jej služieb na oddelení nedošlo k ďalším podozrivým úmrtiam. Starostlivo a podrobne sa porovnávali rozpisy zmien, služby sestier aj lekárov, kontrolovali sa zdravotné dokumentácie a pitevné protokoly zomrelých detí... Žiadne ďalšie podozrivé úmrtia sa však nepreukázali. Pri všetkých úmrtiach, a to aj pred viac než šesťdesiatimi rokmi, sa vždy vykonávala lekárska pitva, ktorá mala za úlohu určiť príčinu smrti a okolnosti s ňou súvisiace. Dôvodom bolo (a stále je), aby sa v podstate chránili živí. Najmä v časoch, keď ešte nebola populácia preočkovaná a vakcínou sa začalo (veľmi úspešne) bojovať s detskou mozgovou obrnou. V okamihu, keď sa objavilo podozrenie na cudzie zavinenie, patológ zdravotnú pitvu prerušil a prišla na rad pitva súdna, ktorá sa vykonávala za účasti dvoch patológov z Ústavu súdneho lekárstva. Tak sa teda stalo aj v prípade dvoch zavraždených novorodeniatok. Aj súdna pitva jednoznačne preukázala cudzie zavinenie. Vďaka podrobnej kontrole zdravotníckej dokumentácie na pôrodnom oddelení kriminalisti zistili, že počas služieb Marie Fikáčkovej došlo k dvom poraneniam detí. V tom čase by však „vzornú“ sestru nikto nepodozrieval a zranenia boli pripisované náhodnej neopatrnej manipulácii. Pri výsluchu sa však Fikáčková priznala, že deti poranila úmyselne, pretože plakali.

Úplne príčetná

Špekulácie sa však množili. Dodnes sa hovorí o tom, že Mare Fikáčková zavraždila najmenej desať detí. Prvé údajne už v roku 1957. Možno aj preto, že o vraždách hovorila pri výsluchu chladne a nezúčastnene. „Dievčatko začalo kričať, tak som ju asi štyrikrát zovretou päsťou udrela do hlavy. To som spravila úmyselne, aby som ju zabila. Tú druhú som chytila za hlavičku a pri stlačení som cítila, ako sa do nej zabárajú prsty. V tom okamihu som však necítila žiadne praskanie lebečných kostí. Len som cítila, že hlavičku stláčam a tá povoľuje. Po krátkom rozrušení som sa upokojila a pokračovala som naďalej v skladaní plienok v infekčnej miestnosti.“ Fotografie z rekonštrukcie, keď nad bábikou stojí mladá žena v sesterskej uniforme, sú dodnes smutným mementom tejto desivej, šesťdesiat rokov starej udalosti. Sestra Marie Fikáčková bola uznaná za vinnú. Odborníci v odbore súdnej psychológie a psychiatrie ju charakterizovali ako osobu so sklonmi k depresii, hystérii a nekontrolovateľným výbuchom zlosti, no úplne príčetnú. Marie Fikáčková bola odsúdená k trestu smrti, ktorý bol vykonaný v apríli 1961 v pankráckej väznici. Od roku 1918 tak bola v Československu prvou ženou popravenou za kriminálny trestný čin.

20. máj 2022 17:49