Ani Marcela (43) nie je schopná sa odstrihnúť od muža, ktorý sa jej kedysi javil ako gavalier. Ale tie časy sú dávno preč, ako sa uvádza na idnes.cz.
"Nikdy nezabudnem na krásne kytice ruží, ktoré mi nosil, keď mi dvoril. A hlavne na slová, akými líčil našu spoločnú budúcnosť. A ten fantastický sex! Prosil ma, nech idem bývať k nemu na dedine. Vraj sa o mňa postará, žiadnu prácu si zatiaľ hľadať nemusím. A ja hlúpa poslúchla. Dnes, po dvoch rokoch som pre neho len hus alebo niečo horšie. Domov chodí opitý a nakričí na mňa, keď nie je teplá večera. Skoro vôbec so mnou nespí. Vraj som pribrala a hnusím sa mu. Viem, že sa ku mne nespráva pekne, napriek tomu ho milujem. Možno má pravdu, že nie som atraktívna. Kto by ma chcel? Asi nikto."
"Niektoré ženy si prinášajú svoj vzorec z primárnej rodiny. Buď tam bol otec - agresor, hoci len nepriamy, napr. voči svojej žene (matke)," vysvetľuje psychoterapeutka a trénerka osobného rozvoja Šárka Vávrová. "Dcéra zvyknutá na trest si tento model nesie do partnerstva, hoci k otcovi nemá pozitívny vzťah. Znovu je v pozícii obete. Muž manipulátor vyhľadáva obeť v spojitosti s pocitom viny. Má radar na ženy, ktoré sa obviňujú, a vie s tým skvelo pracovať. Tieto prípady tvorí cca 70 percent. Existuje však aj manipulácia úzkostnou výchovou, rovnako tak ako ženy, ktoré do tejto pozície padli z iných dôvodov."
Podľa psychoterapeutky to nemá nič spoločné s inteligenciou ani vzdelaním. Sebaúctu a sebaistotu si manipulátorom nechávajú ničiť aj vzdelané a na prvý pohľad sebavedome pôsobiace ženy.
Svoj príbeh zverila jednej nemeckej internetovej zoznamke matka dvoch detí, ktorá bola manželom dlhé roky klamaná, podvádzaná a úplne ignorovaná. Sama seba opisuje ako atraktívnu a múdru. Prečo to všetko trpela a manžela neopustila? Nádej jej vraj dávali pekné chvíľky, ktoré spolu občas tiež prežívali. Hlavným dôvodom však bolo, že nechcela stratiť manžela a vziať deťom otca. A okrem toho aj finančnú závislosť na manželovi. Pozná vraj ženy, ktoré sa v týchto prípadoch odsťahujú na perifériu a radšej žijú samy než s neverníkom v nóbl štvrti. Ona k nim však nepatrila. Nechcela stratiť svoj status a luxus len preto, že jej manžel zahýbal. V jej okolí sa vraj vyskytovalo mnoho rovnako zmýšľajúcich žien. Bola si vedomá toho, že to nie je nič obdivuhodného, ale bolo to podľa jej názoru menšie poníženie ako sociálny zostup.
Čo sa týka krčmových povaľačov, mužov nemilujúcich, nedostupných a podobných, sú tu ešte iné dôvody, prečo s nimi ženy zostávajú. Napríklad túžba po vylepšovaní, zdokonaľovaní partnera. Na mužovi, ktorý už dokonalosť dosiahol, alebo k nej má povážlivo blízko, sa nedá pracovať. Zato na nespútanom, impulzívnom divochovi, ktorý nad sebou hneď stráca kontrolu, áno. A ešte k tomu veľmi dlho. "Ženy milujú, keď majú nejaký projekt. Verí, že svojou láskou môžu každého muža zmeniť. Čím horší prvý dojem, tým väčšia výzva. A aké je to uspokojenie, byť tou jedinou, ktorá poznala, že sa za drsnou šupkou skrývajú emócie, pod roztrhanými teplákmi božské telo," píše časopis Die Weltwoche.
Podľa psychiatra Jana Poněšického sa dokonca mnoho žien už vydáva s myšlienkou, že budú po svadbe na svojom mužovi pracovať: odnaučia ho piť či chodiť za kamarátmi, naučia ho slušnejším spôsobom (aby im ho ostatné ženy závideli). "To všetko je často dokonca považované za dôkaz lásky," uvádza Poněšický na strane 150 vo svojej knihe Fenomén ženskosti a mužskosti.
V čom spočíva čaro brutality?
Nie je nič zvláštne na tom, že nám imponujú muži typu Jamesa Bonda, všelijakí tí Marlboro-mani, drsní typu J. P. Belmonda a ďalších. Čím iným zaimponoval dobrodruh Clyde slečnu blondínku Bonnie, než svoju neohrozenosťou a bojovnosťou? Učaroval jej natoľko, že sa stala jeho gangsterskou parťáčkou a dala prednosť životu na hrane pred "nudou" všedného dňa po boku nejakého normálneho, solídneho úradníčka.
Nech sa však filmoví hrdinovia, stelesnení hereckými idolmi, menujú akokoľvek, jedno majú spoločné: voči žene sa správajú ako rodení gentlemani. Ich sila sa demonštruje v odhodlaní vziať spravodlivosť do svojich rúk, rozbiť ústa nepriateľovi, ubrániť ženu a ochrániť ju pred zlým svetom a nebezpečenstvom. Tak ako žena muža láka svojou láskavosťou, náruživou aj nežnou náručou, priťahuje muž ženu odvahou, rozhodnosťou, neohrozenosťou, silou a s ňou spojenou určitou agresivitou.
Ako však hodnotiť závislosť "slepej" ženy na mužovi, ktorý je v skutočnosti pravým opakom siláka a ktorý svoju agresivitu obracia proti nej samotnej?
Milujem ťa, hoci ma ničíš
Spôsoby trýznenia môžu byť rôzne. Zviesť a zmiznúť, v prítomnosti partnerky nehanebne koketovať s inými, nalákať na sladké reči a potom urážať, niečo málo investovať a potom už len využívať. Klamať, podvádzať, urážať, ponižovať, biť. Cieľ rovnaký: odrezať partnerku od rodiny a priateľov, urobiť ju na sebe závislú, aby sa lepšie ovládala. Slovami alebo neskôr aj ranami.
Verbálneho manipulátora zažije aspoň raz v živote takmer každá žena. Ak sa jedná o ojedinelý prípad, ktorý ju naučí, aby si nabudúce dala pozor a bola vnímavejšia k varovným signálom, možno takú skúsenosť považovať za užitočnú. Čím lepšie sa totiž učíme, ako chybami?
Existuje však podozrivo veľa takých, ktoré si zlého muža vyberú na základe vyššie popísaných mechanizmov, ale neodídu od neho. Alebo áno, ale pre ďalší vzťah si nájdu ešte horšieho.
Najsmutnejší variant nastane, ak potom žena každého dobrého, vrelého a milujúceho odmieta a oslní ju iba ten, kto ju utláča, zraňuje či dokonca bije.
"Kedysi som bola vydatá, ale rozviedla som sa. Manžel bol síce dobrý, rodinu zaistil, ale nepriťahoval ma," líči svoj osud Nikola (39). "Môj osudový muž jazdil s kamiónom, bol celý potetovaný, fajčil, hovoril vulgárne, ale v posteli to so mnou vedel ako nikto. Zamilovala som sa a začala žiarliť. To ho vždy rozzúrilo, ale zmierovanie stálo za to. Nejakú dobu. Potom mu asi došla trpezlivosť, už sa neozval. Rok som plakala, tak veľmi mi chýbal. A potom som spoznala iného. Žiadne tetovanie, ale tiež svaly, hlboký hlas a pohľad dravca. Ani s ním sex nemal chybu, teda pokiaľ sa moc neopil. Ten ma chcel len pre seba, ale nezniesol odpor. Keď mi dal prvú facku, mala som sa zbaliť, ale ja zostala. Som s ním už tri roky. Často musím nosiť slnečné okuliare, tak mám zmaľovaný ksicht. Viem, že sa chlapom páčim, mohla by som mať dobrého kolegu zo špedície a aj sused v dome po mne pozerá, tiež dobrý človek. Lenže z nich sa mi kolená nerozklepú ani náhodou, a to ja nutne potrebujem."
Zostávajú ženy u takých partnerov, pretože ich milujú, alebo ich milujú práve preto, že s nimi tak zle nakladajú? Pýta sa nemecký Welt.de v článku Wenn der Partner immer der falsch ist (Keď je partner vždy zlý). "Znie to nezmyselne, ale niekedy si volíme partnerov, ktorí nám nerobia dobre, alebo nás dokonca zraňujú, pretože len oni reprezentujú doteraz nevyriešenú životnú a milostnú tému," zistil hamburský psychológ a párový terapeut Hantel - Quitmann.
"Kto takto volí svoje nešťastie, je hlboko vo svojom vnútri ešte stále presvedčený, že nie je hoden lásky. Voľba partnera je tiež výborná možnosť urobiť psychohygienu a zbaviť sa vlastných zlých stránok, ktoré nemáme radi. To, čo je v nás zlé, akoby aj za nás žil partner a my sa potom vedľa neho cítime byť tými najčistejšími dobrákmi. Zvolené nešťastie potom má ten zmysel, že sa človek očistí od toho, za čo sa sám pred sebou hanbí. Taká sebastabilizácia sa v psychológii tiež nazýva interpersonálne odmietnutie," tvrdí nemecký psychológ.
Ako sa ho zbaviť? Začnite sebaláskou
Lenže láska k nemu, ktorá bola spočiatku napr. zábavná, môže skončiť aj hlbokými ranami na duši i na tele. Ako sa manipulátora či agresora včas zbaviť?
"Vždy je dôležité si uvedomiť, že každý z nás má právo voľby, či zostane v partnerstve, ktoré je nevyhovujúci, alebo odíde a začne iný život," hovorí psychoterapeutka Šárka Vávrová.
Ženy, ktoré majú pocit, že ešte nemajú dosť síl svoj život zmeniť a zo vzťahu odísť, môžu podľa nej urobiť aspoň prvý krok: začať pracovať na zvýšení svojho sebahodnotenia a sebalásky. Uvedomiť si svoju hodnotu a cenu. Začať sa každý deň chváliť aj za maličkosti. Ďalším krokom je budovanie života prostredníctvom aktivít mimo partnerstva. Prevádzkovať svoje koníčky bez partnera a rodiny. Splniť si svoj sen. Stáť si za svojím. Ale predovšetkým ignorovať pocity viny, ktoré sa manipulátor snaží vyvolať.
"Môžu si položiť otázku: Čo môžem urobiť pre to, aby som bola šťastná? Potom spísať všetky kroky, ktoré k tomu vedú, a postupne ich realizovať. Požiadať o pomoc niekoho z priateľov, rodiny alebo aj odbornú pomoc, ako je psychoterapeut alebo kouč," radí Vávrová a dodáva, že krytím agresora žena škodí nielen sama sebe, ale deformuje aj deti, ak sú svedkami takýchto drám. "V takýchto prípadoch je nutné sa obrátiť napríklad na políciu," hovorí terapeutka Vávrová.
