Munisti. Možno sa vám matne vybavia obrázky hromadných svadieb, ktorým žehná mesiáš Mun so svojou manželkou. Vždy s inou v poradí, šiestu mal v čase, keď sa ženil Ján. Budúci manželia sa na svadbe vidia prvýkrát, ale pokorne voľbu sekty prijmú s tým, že oni najlepšie vedia, kto sa ku komu hodí.
„Mne sekta pridelila manželku z Albánska a na požehnaní som sa zúčastnil len s jej fotografiou,“ hovorí Ján, ktorému sekta vzala 20 rokov života. „Nikdy predtým som sa s tou ženou nestretol. Až do obradu, po ktorom už niet cesty späť, pokiaľ nechcete byť najväčším hriešnikom na svete, som s ňou komunikoval len za pomoci prekladateľov a, samozrejme, pod dôslednou kontrolou našich sektárskych šéfov. Akurát nedávno som na všetky tie listy narazil, keďže manželka zomrela a boli sme so synom vybavovať jej pozostalosť v Albánsku.“
Sexualita či akákoľvek citová náklonnosť je až do uzavretia sektárskeho manželstva absolútnym tabu, človek musí v sebe tieto veci jednoducho vypnúť. Potom ho kórejský pár pokropí svätenou vodou, hodí mu na hlavu zopár cukríkov, čím mu odpustí jeho pôvodný hriech, a šťastlivec dostane prísľub, že bude môcť čoskoro zakotviť vo vzťahu k druhému pohlaviu – ale už jedine k sektou vybranému partnerovi po absolvovaní rôznych obradov a povinností. Neplatí to však pre všetkých. Mnohým mladým členkám odpúšťal „mesiáš“ pôvodný hriech veľmi prakticky – vo svojej spálni. Každá musela sex so šéfom absolvovať trikrát, aby jej bolo odpustené naozaj dôkladne. Keď mesiáš nestíhal či nevládal, pomohli iní. Mun za to nakoniec skončil vo väzení, no sekta z toho spravila príbeh o nespravodlivo odsúdenom trpiacom mesiášovi. Jemu aj jeho potomstvu sa sexuálne prehrešky veľkoryso odpúšťajú, no bežný sektársky plebs je v tejto oblasti držaný veľmi nakrátko. Za každé porušenie zákazu nasleduje nemilosrdné odsúdenie a trest. A trest sa vykúpi peniazmi, pretože munistický boh pre svoje ovečky nepohne bez poplatku ani prstom.
Zaujímavé je, že keď do sekty vstúpi pár, ktorý už je vo vzťahu, nedostane povolenie vziať sa.
„Je to obľúbený sektársky šport, rozbiť vzťah mladých ľudí. Samozrejme, patrične teologicky zdôvodnený. Čím mal muž krajšiu frajerku, tým škaredšiu manželku mu sekta pridelila. A on, hriešnik jeden hriešny, to s vďakou prijme a prakticky trpí až do smrti.“
Ak sa teda nerozvedie. Munisti vyhlasujú, že ich manželstvá vydržia celý život a majú skoro nulovú rozvodovosť, ale nie je to pravda a nemajú žiadne relevantné štatistiky, aby svoje tvrdenia dokázali.
Na munistov narazil začiatkom deväťdesiatych rokov, počas štúdia na vysokej škole. Na ulici v Bratislave dostal do ruky kartičku s otázkami o bytí, zmysle života a pravých hodnotách. Ich vypracovaný systém, ktorý je stavaný na každý druh človeka, ho okamžite dostal. ,,Mne ako neveriacemu Boha takmer nespomenuli, nahradili ho pomenovaním Univerzálna energia,'' rozpráva Ján. ,,Absolvoval som niekoľko prednášok, Hiroko, čo ma oslovila, moja ,duchovná matka‘, starostlivo dohliadala, aby som žiadnu nevymeškal, navštevovala ma, nosila mi drobné darčeky. Potom bol trojdňový seminár a nasledoval sedemdňový, zlomový, po absolvovaní ktorého sa každý z účastníkov stal nadšeným nasledovníkom zakladateľa sekty, mesiáša Muna,'' pokračuje muž.
Nikto z účastníkov nevedel, že každý večer sa za zavretými dverami schádza štáb seminára na čele s hlavným prednášateľom, kde sa najskôr prednesú reporty o každom z účastníkov od ľudí, čo ho celý deň pozorne sledujú a ako každú ovečku dostať tam, kde ju sekta chce mať. Niektorí po príchode domov vytriezvejú, no väčšina ľudí zostane a začne sa zúčastňovať na aktivitách sekty. Podobne to bohužiaľ bolo aj s Jánom. ,,Po tomto seminári som sa spolu s niekoľkými ďalšími mladými ľuďmi presťahoval do living centra (prenajatého bytu) v Petržalke a začali sme pre sektu zadarmo pracovať. Vstávali sme ráno o piatej, so zalepenými očami sa postavili pred fotku pravých rodičov (Muna s jeho poslednou ženou), potichu si zaspievali svätú pieseň, zarecitovali sľub, pomodlili sa v mene pravých rodičov, prečítali si dáky ten 20-stranový prejav a mohli sme si nachystať skromné raňajky. Potom sme šli buď celý deň svedčiť, teda pozývať ľudí na prednášky do študijného centra, alebo sme šli robiť fundraising, teda predávať po bytoch a po firmách šmejďácke blýskavé obrázky za nehorázne ceny. Šlo len o to predať čo najviac a neprezradiť, že to robíme pre sektu – aby nebol problém s políciou a daňovým úradom. Večer sme všetky zarobené peniaze obetovali na oltári, poprosili boha o odpustenie, že sme zarobili tak málo, a pekne na seba poukladané bankovky s vyrovnanými rožkami odovzdali vedúcemu centra,'' opisuje svoje denné aktivity.
Všetci v Munovej sekte sú povinní platiť minimálne desiatok z každého príjmu svojmu priamemu nadriadenému – aby boh mohol požehnať ich zvyšné peniaze. Boli to predsa peniaze získané zo satanského sveta na božiu stranu a bolo by nelogické vracať časť z nich satanovi naspäť.
Dá sa vôbec odísť?
„Keď si teraz pomyslím na munistov, pred očami sa mi objaví klietka s dravcami v bojnickej ZOO. Pokým poletujú vo vnútri, orly aj sovy tam majú úplnú voľnosť a žijú si, ako im chutí. To sú tie ukážkové rodiny, čo vám munisti predvedú, keď sa ich opýtate na ich bežný život... No len čo niekto zatúži po slobode mimo klietky, začne veľmi bolestivo narážať na pletivo z ostnatého drôtu. Pletivo je napustené jedom a ostatní v klietke človeka nemilosrdne strhávajú späť – samozrejme, s láskou a pre jeho dobro. Ak sa nedá a to pletivo nakoniec prerazí, ocitá sa v hlbokej izolácii a musí sa boriť so zbavovaním sa závislosti. Vrátane abstinenčných príznakov, človek trpí nedostatkom lásky falošného mesiáša. Trvalo mi to roky a nie sú to príjemné spomienky. Myslím si, že odchod z náboženskej sekty sa takmer v ničom nelíši od odchodu týranej ženy z jej nezmyselného manželstva. Je to veľmi ťažké, ale dá sa to a človek môže zasa normálne fungovať. Prerušiť všetky styky s minulosťou a ísť svojou novou cestou.“
