V televízii riešite politiku a ministrov. No keď chcete naozaj vypnúť, skončíte pri koňoch. Je jazdenie váš najväčší relax?
Úplne. Keby som mohla, trávim všetok voľný čas v sedle. Samozrejme aj so synom, ale čo sa týka takého môjho osobného uvoľnenia, jazda na koni je úplne najviac. Je to jediná činnosť, pri ktorej nemyslím na nič iné. Keď cvičíte, plávate, nakupujete alebo sa staráte o dieťa, stále dokážete premýšľať nad tým, čo ste sa ešte mohli opýtať alebo čo treba vybaviť. Keď ste na koni, musíte sa sústrediť len na jazdu. Aj preto je to pre mňa úplné vypnutie.
Kone vás sprevádzajú od detstva. Ako sa z koní stal až taký silný vzťah?
Jazdím približne dvadsať rokov. V rodine som v podstate jediná, kto pri tom zostal. Otec párkrát jazdil, stará mama mala rada kone, chvíľu jazdila aj sestra, ale ju to potom prestalo baviť. Ja som pri tom zostala od detstva. Keď to človek naozaj miluje, myslím si, že to už zostane na celý život. Vlastného koňa som si dopriali ako darček k tridsiatke a sme spolu už päť rokov.
Jazdíte len rekreačne alebo máte za sebou aj súťaže?
Keď som bola mladšia, venovala som sa vytrvalosti, teda jazde na niekoľko kilometrov v teréne. Teraz som presedlala na western, ktorý mi vyhovuje viac. Je podľa mňa prirodzenejší a pohodlnejší.
Máte trojročného syna. Bude z neho ďalší jazdec v rodine?
Určite ho do toho nebudem nútiť. Viem, že jazdenie môže byť nebezpečné, sama mám za sebou veľa pádov a úrazov. Ale je pravda, že na kobyle sedel skôr, ako vedel chodiť. Robili sme si srandu, že sa skôr naučil jazdiť ako chodiť.
Vy ste sa po materskej vrátili späť do ta3. Bolo ťažké znova naskočiť do spravodajského tempa?
Vrátiť sa do práce nebolo až také náročné, pretože som popri materskej aj pracovala. Nebolo to teda tak, že po materskej idem hneď robiť svoj prvý rozhovor v televízii. Náročnejšie bolo skôr to, že som už veľa ľudí nepoznala. Mala som chvíľu pocit, akoby som bola nová a musela si znovu nájsť svoje miesto. Ale inak som sa do toho dostala veľmi rýchlo.
Dnes moderujete v ta3 reláciu Ako ďalej, ministri a v Pravde videocast Politická debata. Čo vás na týchto dvoch formátoch baví?
V Ako ďalej, ministri je najťažšie najmä hostí dohodnúť, pretože ministri sú časovo veľmi vyťažení. Potom sa už pripravujem podľa konkrétneho rezortu.
Politická debata je pre mňa veľmi príjemné ozvláštnenie, pretože tam môžeme pozvať aj ľudí mimo politiky. Mali sme napríklad predsedu Najvyššieho súdu či predsedu Protimonopolného úradu. Nie sú to vždy politici, ale tému sa snažíme zasadiť do politického a spoločenského kontextu.
Politika vás očividne baví aj mimo kamery. Nemáte jej niekedy dosť?
Ponorku nemám. Vyštudovala som masmédiá a politický marketing, takže ma veľmi bavia zákulisné hry. Keď sa niečo deje, automaticky premýšľam nad tým, čo za tým môže byť.
Takže v istom zmysle je táto práca zároveň aj mojím koníčkom.
Dokážete si od politiky dať aspoň občas úplný „day off“?
Napríklad na dovolenke som si dovolila úplne vypnúť. Lenže keď som sa vrátila, medzitým sa udialo veľa vecí a mala som výčitky, že som to mala sledovať aj tam. Aj keď sa snažím úplne nevypadnúť, niekedy sa to jednoducho nedá.
Ako vyzerá vaša príprava na vysielanie, keď máte doma malé dieťa?
Tým, že mám trojročného syna, veľmi mi vyhovuje home office. Počas dňa si viem prípravu rozdeliť podľa toho, kedy mám čas. Pri politike však človek musí prakticky neustále sledovať dianie, takže skĺbiť všetko dokopy je niekedy stresujúce. Ale už som si na to zvykla.
Máte pred vysielaním nejaký rituál?
Všimla som si, že mi paradoxne ide lepšie, keď idem naživo. Viem, že tam sa už nedá nič zopakovať, takže sa viac koncentrujem. Keď nahrávame niečo dopredu, mám niekedy tendenciu zopakovať úvod len preto, že viem, že môžem.
Diváci často riešia, prečo v relácii nebol práve ten či onen politik. Je naozaj také ťažké dostať hostí do štúdia?
Je. Zháňanie hostí je dnes jedna z najnáročnejších častí prípravy. Politici už nie sú na médiá odkázaní tak ako kedysi. Každý si môže nahrať vlastné video na sociálne siete a povedať presne to, čo chce. O to ťažšie ich potom dostať do relácie, kde čelia otázkam.
Pri Politickej debate je to jednoduchšie. Hostia tam často chcú vysvetliť témy, ktorým sa venujú, a majú časový priestor ísť viac do hĺbky.
Napadlo vám niekedy prejsť z médií priamo do politiky?
Nie. Myslím si, že potom sa človek už veľmi ťažko vracia späť do médií. Navždy by mal určitú nálepku. A úprimne ani neviem, či existuje politik alebo politická strana, ku ktorej by som chcela patriť.
Keď sa teda skončí pracovný deň plný politiky, je recept jasný - sadnúť na koňa?
Presne. Pri bicykli alebo pri inej aktivite stále nad niečím premýšľam. Kôň je jediný prípad, keď nie. Tam musím byť naplno v prítomnom okamihu.
