Vaša cesta do televízie pôsobí ako „filmový príbeh“. Bol to plán alebo skôr náhoda?
Začalo sa to snom, ku ktorému sa postupne pridal plán – a popri tom aj dávka šťastia a veľa tvrdej práce. Do ta3 som nastúpila ešte počas štúdia žurnalistiky v Bratislave. V tom čase som rozposlala životopisy takmer do všetkých rádií a televízií, pokojne aj s vidinou neplatenej stáže. Ozvali sa mi z ta3 a tam sa vlastne začal môj televízny príbeh a dá sa povedať, že s pomerne rýchlym rozbehom. Od začiatku som vedela, že ma láka aktuálne spravodajstvo a seriózne témy. Prešlo päť rokov a práca v ta3 ma napĺňa dodnes.
Téma dňa bola váš cieľ?
Relácia Téma dňa bola môj malý profesionálny sen. Hovorievala som si, že tak o 10 rokov... to už budem mať pred 40-tkou, to by už šlo (smiech). Prišlo to oveľa skôr. Z parlamentu som sa presunula do štúdia a zhováram sa s politikmi. V začiatkoch som však mala strach zo zlyhania, strach z reakcií kolegov aj divákov. Pochybovala som o tom, či je správny čas, či som dostatočne zrelá a skúsená. Vedenie televízie mi prejavením dôvery otvorilo dvere a dovolilo mi posúvať sa vpred a učiť sa. Za to som vďačná. Verím však, že ak človek na sebe pracuje a vynakladá úsilie, zvyšuje tým svoje šance niečo dosiahnuť. Úprimne, nie celkom rozumiem trendu, keď mladí ľudia očakávajú dobrú pozíciu, plat aj benefity, no zároveň sú ochotní urobiť len nevyhnutné minimum.
Je pre vás ako pre mladú ženu náročnejšie viesť politické diskusie?
Často dostávam túto otázku. Úprimne, toto delenie nemám rada. Rešpekt by mal byť prirodzený bez ohľadu na to, či sedí v štúdiu muž alebo žena. Moje ženské kolegyne v dnešnej dobe veľmi často otvárajú otázku rodovej rovnosti. Chcú, aby si boli s mužmi rovné, chcú mať rovnaké podmienky, výhody, rešpekt. Nech, ale rovnosť by mala platiť konzistentne vo všetkom, nielen v situáciách, ktoré sú pre nás výhodné.
Aj tak spoločnosť berie verbálne útoky politikov alebo divákov na ženy citlivejšie. Mal by v tom byť rozdiel?
Nemal by byť. Aj môj mužský kolega je otec, manžel a syn. Prečo by to malo byť v prípade ženy vážnejšie? Politici mi nedávajú v diskusiách pocítiť, že ma rešpektujú menej, lebo som žena. Môžu mať problém s tým, že som mladá, ale nie, že som žena. Sú typy politikov, ktorí nemajú rešpekt ani voči mojim mužským kolegom, a to je už ich osobnostná výbava. Ak mi niečo ale môžu dať pocítiť, tak to, že som položila hlúpu otázku. To si potom aj zaslúžim. Určite ma ale netreba ofukovať. Stačí férový prístup.
Ako zvládate tlak a reakcie divákov?
S dnešnou digitálnou dobou veľa ľudí nabralo pod rúškom anonymity obrovskú odvahu ku všetkému sa vyjadriť a použiť pri tom urážky. Znie to ako klišé, ale konštruktívna kritika je dar a posúva vpred. Veľmi si cením, keď mi napíšu diváci slušne, čo sa im páči a nepáči. Ale na správy s urážkami nereagujem. Vnímam to ako súčasť dnešnej reality a nie je to špecifikum len mojej profesie. Aj preto komentáre čítam len v obmedzenej miere a snažím sa od nich držať zdravý odstup. Neberiem sa až tak vážne, aby som ich prežívala. Koniec koncov, spätnú väzbu mi dávajú diváci v podobe sledovanosti.
Máte pocit, že ste teraz tam, kde ste chceli byť?
Žijem profesionálne oveľa lepší život, než som si vôbec kedy dokázala predstaviť. Som za to vďačná. Je predo mnou ešte veľmi veľa práce. Dôležité je ale nezostať stáť na mieste. Ja sa vždy potrebujem o niečo usilovať, mať víziu a cieľ. Mám plány, ale tie si zatiaľ nechám pre seba.
Kto je Diana mimo štúdia?
Vraj v reláciách pôsobím ako slušné krehké žieňa. Nie je to pretvárka, na to by už diváci za ten čas prišli. Ale v reálnom živote viem byť aj bláznivá. Mám rada spontánne nápady, rada cvičím, varím a tancujem. A ešte mám rada jasné odpovede, to majú Diana s moderátorkou Dianou spoločné.