Podľa Štátneho inštitútu verejného zdravia má až 60% dospelej populácie (v Českej republike) nadváhu. Je alarmujúce zistiť, že problém sa netýka len dospelých. Situácii nepomohla ani pandémia ochorenia Covid-19, ktorá obmedzila pohybové aktivity a návyky. V súvislosti s dôsledkami nesprávnej stravy postihujú problémy s hmotnosťou čoraz viac detí mladšieho školského veku a predškolákov.
Najnovšia štúdia z roku 2021 ukázala, že 15% päťročných detí už má nadváhu alebo obezitu, kde doteraz najvyššiu hodnotu zaznamenali u 11-ročných chlapcov, pričom 38% týchto chlapcov má nadváhu alebo obezitu. Je tiež alarmujúce, že podiel menej závažnej nadváhy dlhodobo stagnuje a podiel obezity neustále rastie. Závažná obezita by mala štatisticky postihnúť asi 1% populácie, ako tomu zodpovedala situácia v Českej republike v roku 1991. Podľa štúdie je to však 5,7% pri 5-ročných chlapcoch, 13% pri 11-ročných a 15% pri 13-ročných. Dáta Eurohealth nám napovedajú, že situácia na Slovensku je veľmi podobná.*
Skutočnosť, že problém detskej obezity nielen v Čechách, ale i na Slovensku a ďalších krajinách sveta, neustále narastá a jej odhalenie sa presúva do čoraz mladších vekových skupín, potvrdzujú MUDr. Elena Prokopová, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti aj MUDr. Miroslav Toms zo Sekcie pediatrickej obezitológie Českej obezitologickej spoločnosti. Poukazujú na to, že včasné odhalenie problému si vyžaduje aj spoluprácu rodičov.
„Preventívne prehliadky u pediatra by mali slúžiť na včasné odhalenie odchýlok od správneho vývoja dieťaťa a v záujme samotných rodičov, ktorí by si mali do rastových tabuliek zapisovať namerané parametre svojho dieťaťa od detstva. Sú súčasťou zdravotnej karty, ktorá sa vydáva všetkým deťom v pôrodnici. Bohužiaľ, je smutnou skutočnosťou, že rodičia túto pomôcku prakticky nevyužívajú. Zároveň je to najjednoduchší spôsob, ako včas odhaliť rôzne vývojové odchýlky, začať diagnostikovať problém a v prípade nadváhy včas opraviť prípadné chyby v nastavení rodiny.“ konštatuje MUDr. Toms.
Vplyv stravy na zdravie predškolákov rodičia podceňujú
Dôsledky nevhodnej výživy na zdravie detí sa prejavujú nielen nadmerným zvýšením hmotnosti, ale často ich komplikujú metabolické zmeny, poškodenie pečene, vysoký krvný tlak, problémy s preťažením pohybového aparátu, zhoršená glukózová tolerancia a prípadne cukrovka II. typu. To, samozrejme, zahŕňa aj sociálne a psychologické problémy vyplývajúce z vylúčenia v detských skupinách. Výsledky prieskumu spoločnosti Hero Česko a Slovensko však ukázali, že takmer polovica rodičov detí predškolského veku v Českej republike nevníma vysoký cholesterol alebo vysoký krvný tlak a ťažkosti s pohybom v dôsledku nezdravej stravy svojich detí. Tretina rodičov nepovažuje cukrovku alebo tráviace ťažkosti – teda zdravotné komplikácie, ktoré sú často spôsobené alebo podporované nevhodnou stravou – za dôsledky nevhodnej stravy dieťaťa.
Pätina českých rodičov si myslí, že ich predškolák sa nestravuje zdravo, ale mnohým rodičom chýba povedomie o vhodnom nutričnom zložení stravy. To je jeden z dôvodov, prečo 40% z nich nevníma negatívne, napríklad vysoký obsah soli, ktorý prispieva k rozvoju závažných kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Polovici rodičov nevadí vyšší podiel tučných jedál a nedostatok ovocia a zeleniny v strave predškoláka. Je veľký predpoklad, že situácia na Slovensku je percentuálne veľmi podobná.
Ako veľký problém vidí MUDr. Elena Prokopová v častom postoji rodičov, že deti z obezity vyrastú. „Pravda je však taká, že viac ako 90% detí z nej nielenže nevyrastie, ale bude s ňou zápasiť celý život. Obezity nadobudnutej v detstve sa prakticky nedá zbaviť, pretože súvisí so zlým životným štýlom a nadobudnutými návykmi v stravovaní, často odkopírovanými od rodičov. Deti neraňajkujú, a ak áno, často nevhodné sladké pochutiny, málokedy majú zdravú desiatu a príjem väčšieho množstva kalórií sa presúva na popoludnie a večer. Z týchto dôvodov v spojení s nedostatkom pohybu majú deti už v predškolskom veku nadváhu. Ak sa tento trend včas nepodchytí, deti majú o pár rokov nielen zdravotné, ale aj psychické problémy. Pritom by možno stačilo mierne upraviť stravu, vyhodiť sladené nápoje a zaradiť do týždenného režimu viac pohybu,“ hovorí pediatrička.
Problémom je cukor v nápojoch a sladkostiach
Nápoje tiež zohrávajú významnú úlohu vo vyváženej strave predškolákov a často tvoria veľkú časť ich denného energetického príjmu. Podľa prieskumu štvrtina detí vo veku 2-7 rokov pije sladké šťavy, čo je však relatívne alarmujúci podiel kvôli často vysokému obsahu jednoduchých cukrov.
Nadmerný príjem jednoduchých cukrov však nekončí nápojmi. Problémom sú aj jednoduché rafinované cukry ukryté v sladkostiach a cukrovinkách, ktoré tri štvrtiny českých a pravdepodobne i slovenských detí konzumuje každý druhý deň. Až 37% predškolákov si sladkosti dopraje denne.
„Príliš veľa jednoduchých cukrov v potravinách spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Spája sa s vyšším výskytom zubného kazu, s celkovo vyšším energetickým príjmom, čo postupne vedie k rozvoju obezity. Jednoduché, tzv. rýchle cukry na krátky čas zvyšujú hladinu cukru v krvi, na čo telo reaguje produkciou inzulínu. Cukry musia byť spracované rýchlo a niektoré z nich sú premenené na tuky, ktoré sú tiež hojne uložené v pečeni, čo narúša funkciu pečene. Všetko toto postupne mení metabolické procesy v tele a zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie, čo zase vedie k rozvoju cukrovky typu II. typ a iných tzv. civilizačných chorôb," vysvetľuje ďalej MUDr. Toms.
Deti často dostávajú stravu určenú pre dospelých
Zaujímavé údaje o stravovacích návykoch predškolákov priniesol aj prieskum spoločnosti GFK, ktorý si v januári 2024 objednal Hero Česko a Slovensko a zúčastnilo sa ho 693 respondentov z radov rodičov českých a slovenských detí vo veku od 4 mesiacov do 4 rokov. V rámci prieskumu si rodičia viedli denníky, do ktorých si zapisovali a fotografovali stravu svojich detí. Viac ako polovica z nich uviedla, že detské jedlá by nemali obsahovať veľa pridaného cukru, soli a nemali by byť príliš mastné. Pri porovnaní výsledkov oboch prieskumov je zrejmé, že požiadavky rodičov na vyváženú stravu sa s pribúdajúcim vekom detí menia. Kľúčovým faktorom, ktorý ich ovplyvňuje, je spoločné jedenie.
Rodičia by si mali u svojich detí budovať dobré stravovacie návyky už od narodenia, čo potvrdzuje aj MUDr. Miroslav Toms:
„Korene detskej obezity sú zadané už počas tehotenstva, alebo ešte pred tehotenstvom matky. Počas tehotenstva a v prvých 2 rokoch života sa nastavuje množstvo metabolických procesov v tele dieťaťa, a preto je pre jeho zdravie rozhodujúce dbať na výživu a sledovať jeho stravovacie návyky už počas týchto prvých 1000 dňoch života.
Podľa prieskumu sú už v strave dojčiat prítomné nevhodné potraviny a od 19. mesiaca začínajú deti jesť spolu so zvyškom rodiny. Na jednej strane to nie je negatívom, pretože je to spôsob, akým si budujú svoje stravovacie a spoločenské návyky. Avšak až 77% rodičov im dáva rovnakú stravu ako jedia oni sami, pretože je to pre nich jednoduchšie riešenie pri rodinnom varení. Najčastejšie sa to týka hlavných jedál, počas ktorých rodina sedí spolu pri jednom stole – teda obedy a večere. Tieto však nemusia byť nutrične vhodné pre predškolákov.
Ako príklad možno uviesť, že mnoho rodičov považuje párky s vysokým obsahom mäsa za vhodnú stravu pre dieťa. „Šunka aj párok sú však údeniny. Majú vysoký obsah soli a korenín a sú na úplne rovnakej úrovni ako rýchle občerstvenie,“ zdôrazňuje MUDr. Elena Prokopová. Podľa prieskumov súvisiacich s výživou počas prvých 1000 dní života človeka, iba okolo jedenásť percent batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Vo svojej praxi sa ako pediatrička často stretáva s malnutríciou – teda podvýživou spôsobenou nedostatočným príjmom konkrétnych vitamínov, minerálov a živín. „Najväčšou chybou je, keď sa rodičia zmieria s tým, že dieťa niektorú skupinu potravín neje,“ zdôrazňuje MUDr. Prokopová.
Treba pripomenúť, že vyvážená strava v detstve jednoznačne znižuje riziko budúcich zdravotných problémov. Naopak, podľa prieskumu Rundle et al. (2020) má detská obezita na 67% prediktívnu hodnotu pre obezitu v dospelosti.
Hero chce ponúknuť riešenie založené na prieskume
Čo ešte môžu rodičia výrazne ovplyvniť, je desiata. 83% detí konzumuje aspoň dve desiaty denne a 38% konzumuje aspoň tri malé jedlá denne. Podľa rodičov sú preferencie detí založené najmä na ich obľúbenej chuti – v 47 % prípadov by deti mali na desiatu najradšej čokoládu a sušienky.
Dve tretiny rodičov pri príprave občerstvenia siahajú po vopred pripravených produktoch, ktoré môžu využiť aj na ihriskách alebo výletoch. Podľa prieskumu spoločnosti Hero Česko a Slovensko sa však viac ako 53 % rodičov stretáva aj s tým, že ponuka nutrične vhodných balených detských snackov v obchodoch je neuspokojivá.
"V Hero si všímame problém s nárastom nadváhy a obezity u detí a nedostatky v zdravom stravovaní. Preto chceme prispieť do odbornej a spoločenskej diskusie na túto tému prostredníctvom prieskumu," hovorí Vladimír Kučera, generálny riaditeľ spoločnosti Hero Česko a Slovensko, a dodáva: "Tak ako vďaka našim produktom pod značkou Sunar pomáhame s výživou dojčiat a batoliat, aj teraz chceme pomôcť rodičom s vyváženou stravou pre predškolákov."
V máji spoločnosť uviedla na trh novú značku Goodies, ktorá ponúka nutrične vyvážené detské snacky. V troch produktových radoch predstavila chrumky, ovocné plátky a tyčinky v niekoľkých variantoch príchutí. Značka sa zamerala predovšetkým na čisté zloženie, takže tyčinky a chrumky nie sú vyprážané, sú bohaté na vlákninu, neobsahujú pridaný cukor a kontrolujú obsah soli. Rodičia tak majú k dispozícii ľahké a dobré občerstvenie, ktoré je určené pre deti od 3 rokov.